Dvaja kamaráti Dennis a Arnie (Arnold) počas jazdy mestom narazia na vrak starého Playmouthu, ktorý patrí starému mužovi Rolandovi Lebayovi. Arnie sa do auta okamžite zamiluje a rozhodne sa ho kúpiť stoj čo stoj. A napriek tomu, že ide (dokopy) o vrak, rozhodne sa ho opraviť a priviesť ho k jeho niekdajšej sláve. Playmouth má aj meno – Christina. Dennis i rodičia Arnolda presviedčajú, aby auto nekupoval, no jemu je to jedno.
S opravami auta sa však aj z kockáča Arnolda začína stávať veľmi tvrdý a nekompromisný človek, ktorému je všetko jedno a ktokoľvek, kto mu ublíži, alebo jeho Christine, môže si byť istý, že ho nazve Arnold hajzľom. A to v preklade znamená, že nebude to trvať dlho, a bude si užívať vôňu kvetov spod hliny. Najviac tým však trpia Dennis, ktorý prichádza o svojho priateľa a Arnoldova priateľka Leigh, ktorá je označená za najväčšiu krásavicu. Tá si dokonca užije aj momentku, kedy sa ju Christina pokúsi udusiť kým bude sedieť v jej kabíne. Dôvod? Lebo žiarli na fakt, že Arnold miluje iné dievča okrem nej.
Ok, začnime teda s pozitívami tejto knihy. V prvom rade sú to smrtiace scénky. Keď sa Christina rozohodne niekoho zabiť, tak to urobí poriadne. Tak, aby sa daná osoba už nikdy nepostavila na nohy. Naháňačka Buddyho Reppertona a neskôr Willa Darnella sú najlepšie momenty celej knihy. Christina sa proste nezastaví pred ničím.
Rovnako sú zaujímavé i vedľajšie postavy. Ako sú tyrani školy Buddy, Will alebo Don Vandengerg, ktorý dávajú knihe postavu, ktorá vás niečím skutočne zaujme a zapamätáte si ju. Buddy má dokonca aj napriek tomu, že Arnolda šikanuje momentku, kedy odsúdi rasistický vtip. To stojí za spomienku.
Vzťah Leigh a Christiny je takisto skvelý a momentka, kde dá Leigh Arnoldovi ultimátum, aby si vybral medzi ňou a autom je fantasticky spracovaná. Christina sa ju pokúsi zabiť pred jeho očami, no on i tak nedokáže odolať svojej láske k autu, o ktoré sa tak veľmi stará.
A samotná Christina? Tiež je spracovaná veľmi dobre. Páči sa mi spôsob jej regenerácie pomocou spätných otáčok tachometra, to je veľmi kreatívny a dobre spracovaný nápad, jej vraždená odhodlanosť stojí rovnako za to a celé to skutočne pôsobí ako zlá sestra Herbieho. A aby som už len dodal, jej likvidácia je stvárnená kvalitne. Nezastaví ju ani byť zlisovanou kockou. Teda – možno. King tu urobil oveľa kvalitnejší záver, než mali posledné tri tituly.
Teraz sa ale pozrime na negatíva Christiny. Môj prvý problém sú hlavný hrdinovia. Dokážem vám povedať veľa o osobnostiach všetkých postavičiek okolo, no o Dennisovi a Leigh viem povedať iba toľko, že on bol Arnoldov najlepší priateľ a ona najkrajšie dievča, ktoré s Arnoldom chodilo. Nepamätám si nič z ich osobností, z ich hlášok, fakt vôbec nič. Nebyť Wikipédie, nespomenul by som si ani ako sa volali. Jediné, čo mi o nich utkvelo v pamäti je, že ho obaja chceli zachrániť.
Pozrime sa na Arnieho. Ten je o niečo zaujímavejšou postavou. Najmä v scénkach, kde sa začína z chytrého kockáča meniť na chlapca, ktorý nemá žiadne zábrany. Problém však je, že on ako taký nie je vôbec hrozivý. Jediné čo dokáže je rozčúliť sa nad niektorými postavami, a potom všetko za neho vyrieši Christina. A tam sa stráca všetok záujem, ktorý sa na začiatku nadobudol. Keby on v tom čase vrážd sedel v Christine a poznali jeho pocity z toho čo sa deje, to by mohlo byť zaujímavejšie. A pritom Christina by stále mohla byť živá. A mohla by to robiť zo svojho vlastného presvedčenia. Ale Arnold mal byť vnútri. To by bolo oveľa zaujímavejšie.
A potom je tu atmosféra. Nemám s ňou žiadne problémy v smrtiacich scénkach. Tam je všetko absolútne fantastické. Chýba však atmosféra na ostatných miestach knihy a často máte pocit, že sa príbeh doslova vlečie. Pocity, ktoré sme pri knihách "Cujo" a "Firestarter" nikdy nemali. Tu však sú momenty, ktoré vás vtiahnu a momenty, ktoré vás budú nudiť. A žiaľ tých nudných je tu viac.
Takže s touto knihou mám vskutku dosť vážnych problémov. Najmä čo sa týka hlavnej dejovej línie. Keď vidím hlavnú trojicu postáv knihy, nefunguje to. Ale všetko ostatné okolo je vytvorené absolútne fantasticky. Vedľajšie postavy sú zaujímavé, vraždy sú napísané skutočne bravúrne, Christina je skvelá, a táto kniha ponúka skutočne vynikajúci záver, ktorý vám necháva domyslieť si čo bolo ďalej. Je to jedna z Kingových slabších a mám z nej dosť zmiešané pocity, no som veľmi rád, že som jej venoval svoj čas. Plusy knihy tam sú, len škoda, že ju nedokážu ťahať ešte o niečo vyššie. Potenciál tu bol.
Recenzia
Komentuj
3 komenty k blogu
1
skip
26. 5.mája 2014 11:57
nie playmouth, ale plymouth. a ďalej čitať nejdem lebo knihu som ešte nemal v rukách a nechcem spoiler ale som zvedavý na ďalšie recenzie
2
momentálne som tak v polovici knihy, preto si nechcem čítať celý blog, ale zatial sa stotožňujem s prvým odsekom tvojho bloku, čo ma dosť mrzí..
3
mne naopak veľmi utkveli v pamäti postavy a Christina bola pre mňa iba ako doplnok. Dennis Arny aj Leigh boli veľmi dobre vykreslení - najmä Arnieho premena.
Napíš svoj komentár