Takže nadišiel deň na ktorý každý študent a žiak "čaká"

Hneď ako som sa zobudil (4:50) som si uvedomil ,že tento deň nedopadne dobre. Vedel som ,že dostanem zlú známku zo strojníctva a budeme písať z elektrotechniky a z chémie.....

Hneď ako som sa obliekol som bežal na autobus (5:20) aby som stihol školu. Počas pobytu v autobuse som skoro nevnímal nič ,hlavne preto ,lebo som spal ,ale čo už aspoň tam sa dobre vyspím.

Po hodine a pol približne som sa ocitol s mojím spolužiakom na autobusovej stanici "Mlynské Nivy" a čakali sme v tom chladnom počasí na električku 208 ,ktorá má zastávku blízko pri našej škole.

Hneď ako sme tam dorazili sme rýchlo išli pozrieť suplovačky ,ale ako sme predpokladali ... nemali sme žiadnu suplovačku iba iné triedy. Tak sme sa museli "drtiť" všetky predmety v ,ktorom nám pomáhali spolužiaci (sústredenie sa na učenie pomocou rozhovorov o všeličom

Tak nadišla prvá hodina a boli sme nervózny aké známky dostane a koho dneska vyvolá. Boli sme zdesený čo sme prežili 10 minút chýbala, neopravené písomky, a celú hodinu nám zadala napísať do zošita najdôležitejšie poznatky z učiva (takže nám odpadlo skúšanie).

Prvé plusko k tomuto dňu.

Naďalej sme mali strojníctvo a tak som bol nervózny , kvôli čomu sa mi triasli ruky ako alkoholikovi. Som psychicky pripravený na najhoršiu známku 5. Pomaly sa nato pozerám a čo vidím 1.

Skoro som dostal infarkt!!!Naďalej sme mali 2 hodiny chémie ,ale chýbala nám profesorka. To je ďalšie plus.

Ďalej sme mali matiku, kde som sa dozvedel ,že na budúcej písomke v pondelok môžme používať ,také pomocné postupy príkladov (skoro ma šľak trafil)

Po matematike zase nervy kvôli písomke z elektrotechniky ... 15 minút po zazvonení BUM ... profesorka rýchlo vbehla do triedy a už chcela rozdávať písomky.

No kvôli naším pekným tváričkám sa to presunulo na stredu . Naďalej sme mali s ňou 2 hodiny informatiky z toho 3/4 sme boli na internete a 15 min. pred ukončením hodiny sme sa vypýtali aby sme sa mohli dostať na autobus.

Zase sme mali šťastie ,ale len naša skupina . Po dlhom čakaní na linku 208 sme sa rozhodli ,že nepôjdeme na nivy ,ale pôjdeme na Prievozskú ,lebo aj tam je zastávka. Len tak tak sme to stihli.

Po 1 a pól hodine som konečne doma a píšem Vám sem môj "každodenný deň" počas školy.

Dúfam ,že sa takto netrápite ako ja a máte sa na tom lepšie

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár