Zas ma budí otrepané lacné zvonenie na polorozobratom telefóne... musím vstať, ale sila vôle ma ťahá do hlbokého spánku... hladím do tmy a zakopávam o starú krabicu od pizze ktorá nejaví známku života... zakopávam na ceste do kúpelne...aký dement vymyslel prahy... nepozerám do zrkadla, stereotypu neumytých vlasov, kruhov pod očami a známkach po "sviadkoch" už bolo dosť... hádžem na seba oblečenie napáchnuté potom, cigaretami a lacnou voňavkou... idem do sveta... po prekročení prahu dverí ma prefacká stres,migréna a hlad. Vyťahujem ošúchanú krabičku cigariet a po predklone jednu z nich vyťahujem pomedzi zuby von.... prvý ťah... spálené vlasy... červené oči...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár