... zase hasím špak z cigarety a nadychujem sa posledný krát čistého vzduchu, posledný krát pred vstupom do budovy, známej starými základmi vezenského prostredia... nik sa nemusí pýtať načo slúžili mreže v pivniciach zvané ako "šatne" .... milovaná obchodná škola.... plná puberťákov, deti prerážajúcich do sveta, dospievajúcich mužov po snahe zasunúť inam, než do koláča starej mamy, ľudí čo sa snažia zapadnúť, ľudí čo zapadnúť nechcú a ľudí, ktorý po 2mesiacoch v škole sa nevedia dočkať dalšieho sedenia u psychiatra. V noci táto budova pohlcuje veškeré tajomné veci z okolitého prostredia.... bufet odpojený od elektriny zíva prázdnotou a z priestorov šatní obkolesených chladom, vlhkom a mrežami sa ozýva aura trestaných vinných i nevinných. Aura tlačiaca na rebrá nátlakom, pri ktorom sa len tažko dýcha. Ranná rosa presakujúca do základov starej budovy sa napĺňa životom, teplom, smiechom, falošou...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár