"Chcem von! Toto nie je väzenie!"
no môj hlas sa od nich odráža. Dopadá k mojim nohám a pomaly sa plazí po zemi a po stenách vytvárajúc ornamenty. Pomaly začínam rozoznávať jednotlivé znaky. Sú to písmenká, tvoria slová: nesmieš, nie je ti dovolené, zmier sa s tým, nemôžeš...
pred očami sa mi odvíjajú celé filmy na bielych stenách ako na plátne. Sú to výjavy z môjho života. Nechcem to vidieť, no cítim ,ako mi padajú klapky z očí. Zovšadiaľ prúdi energia. Stojím uprostred prázdnej izby a vidím seba, ako kričím, kričím a kričím...neutícham. Chcem, aby ma niekto počul. No tak!
Som tu zamknutá ako rybička v akváriu, rozbite to niekto.
Minúty, hodiny, dni, týždne, mesiace, roky....už sa s tým zmierila. Hľadí na biele steny vidiac v nich žiarivé farby slnka, ruže, trávy, pomarančov...len niekedy hľadí na steny a pokúša sa dostať von...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár