Skladba bez autora.

Auto, ktoré prefrčí po ceste.

Pes, ktorý zavíja.

Mačka, ktorá pri mne pradie...

Kvapky dažďa dopadajúce na okno. ..

Ľudská vrava...

Orech, ktorý spadol zo stromu...

Štrngot rozsypaných peňazí na chodníku...

Chrapot môjho otca...

Výťah, ktorý chodí hore-dole...

Bzukot muchy...

Susedove kašľanie...

Tikot hodín...

Vrzgot chladničky...

Kostolné zvony...

Sestrin budík...

Vtačí spev...

...Toto je skladba života. Nemá jedného autora ani sa nedá zopakovať. Je stále nová, improvizovaná, originálna. Jeden nástroj v orchestri pribudne, iný utíchne. Táto skladba je hraná deň i noc. Neustále 24 hodín.

Nie je ľudský sluch nesmierne vzácnou Božou nádielkou?

A pritom všetky tie zvuky nevnímame len sluchom, ale celým telom. Okrem vibrácií, ktoré môžme cítiť nás podvedome ovplyvňujú... Začneme si kmitať nohou, alebo bubnovať prstami. Pôsobia na našu dušu pokojne, príjemne, mierne, spavo alebo rušivo, dráždivo, napäto, či vzbudzujú strach...

Je to geniálne! Ďalší odhalený div sveta na mojom zozname...

 Úvaha

4 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu