Schúlila som sa pod perinu a prijala som si vrátiť sa do ríše snov. Včera som sa tešila, že dnes budem môcť spať dlhšie než obvykle. No, psy očividne neplánovali ukončiť nezmyselnú hádku. Naopak pridávali na intenzite.
"Čo sa to robí?"
Horko-ťažko som vstala a zamierila k oknu. Pohľad, ktorý sa mi naskytol mi v momente rozlepil zasnené oči. Prudko sa mi zvýšil tlak a myslela som, že ma od hnevu rozdrapí... Moje raňajšie pobúrenie sa presunulo zo psov na človeka...
Keď majitelia oddelili od seba rozčúlených "hafanov". Jeden z tých majiteľov prudko štvornohú opachu prevrátil na chrbát, zaľahol ho a niekoľkokrát mu zovretou päsťou vrazil do hlavy. Pes zakňučal od bolesti...
Chcelo sa mi niečo po tom človeku hodiť, ziapať kričať... Ale, moje hlasivky dali výpoveď. Žalúdok mi zovrelo.
Ktosi z mojich susedov však nemlčal a zakričal: "Takto sa nevychováva. Prestaňte s tým!!" Ale dotyčného to ešte viac rozpálilo a nasledovali ďalšie šialené a rozbesnené údery do úbohého zvieraťa.
Už som sa na to viac nemohla pozerať. V okamihu sa v mojom vnútri namiešal kokteil strachu, bezmocnosti, hnevu, ľútosti a žiaľu. Nadrapilo ma... Vážne mi prišlo strašne zle. Zošuchla som sa popri stene a schúlila som sa do klbka. Cez zatvorené okno som počula ako sused kričí, že zavolá políciu. A z druhej strany ulici tiché stony psa...
Rozplakala som sa.
O pár hodín neskôr som na námestí stretla muža, ktorý pravdepodobne (dúfam, že po dnešku už bývalú) priateľku mlátil ako po tvári ako žito. Jeden pán sa tej zbedačenej ženy zastal. A za to si "zaslúžil" pár úderov aj on.
Žena sa medzitým dala na útek. Keď to zbadal jej druh rozbehol sa za ňou. Dohonil ju a hodil ju na zem...
Ešteže vďaka SNP sú dnes policajti na každom kroku...
Stále mi ostáva otázka: Čo sa to s nami ľuďmi deje?
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
2
Zlo si je vedomé už skorého konca, slabých ľudí ľahko premôže, preto toľko beznádeje, bôľu a cinizmu...
Napíš svoj komentár
Vždy to tu bolo a žiaľ to s nami aj ostane. Zbaviť sa jej nezbavíme, môžeme len bojovať proti jej následkom