Sadol do trávy a kričal, nie od strachu alebo bolesti. Nie, pretože by ma aj tak nik nepočul. Hlukom ticho neprebiješ.
Počúval jeho slová. Pozeral na neho. Bol rád ako to je. Jedným slovom Perfekcia. Všetko by som robil slobodne. Bez predsudkov. Ach, taký si ja predstavujem život. Slobodný a radostný. Bez bolesti.

Ľahol si na postel. Pozeral film, do oči, na pery, ale chcel ešte viac. Chcel by som slobodu. Odvahu povedať to. Mame a Tatovi...
Utopia? Nie, len čistá realita. Prechádzky po dome. Ticho, ktoré naráža a hlas rádia oznamujúc polnoc. Stačí kúsok odvahy.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár