V srdci mám dieru ako svet, nepomôže mi už žiaden liek. A ja gúľam a gúľam očami, nebeské zjavenie sa mi zjavili.
A stretlo ma šťastie a povedalo počkaj a jak čakám. Tak žijem tu tak potichu. Na fotky padá pomaly prach, už nezáleží na mene a ja mam z toho strach.
Načo ti chlapče, načo ti taký svet, kde spomienky zapadli a vynára sa prach? Načo ti to všetko je, keď vieš, že aj tak ta úprimne nemiluje?
Ty a ja sme ako dúha, vždy iná. Ty a ja sme ako spomienka tohto leta, čo patrí len nám dvom. Tebe a oblakom, odovzdávam sa tebe a oblakom.
Slnečnice, slnečniciam zbohom daj, už ju milí nehľadaj. Cez pole cez roli už ju k sebe nevolaj. Slnečnica, krásna slnečnica sladkým bozkom zbohom daj.
Keď rozkvitnutú srdcia rozkvitne čas. Dotykom prezradím čo prezradiť chcem. Jasnými očami láska sa otvorí a ja rozmýšľam len nad tvojimi peknými perami.
Dnes sa mi nedari, dnes sa mi neradí a slzy tečú mi, tečú mi po tvári. Strácaš sa mi nedohľadne a labute lietajú a lietajú a vravím si že sa to všetko napraví.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár