Unavený a sám.
Zaspávam.
Vonku je teplo, je noc,
prázdny pohár, ktorý nikdy nebol naplnený moc.

Predo mnou šachovnica,
žiadny bozk,
typická aróma, pivnica,
žiadny bozk.

Som unavený a sám,
nemôžem spať.
Stratil som pešiaka, koniec hrám.
Šachovnicu srať.

Vonku je teplo, je noc,
prázdny pohár, ktorý nikdy nebol naplnený moc.

Unavený a sám,
kvapky červeného vína,
nieje kam,
zožiera ma rakovina.

Vlhký vzduch starej pivnice,
som tam bez dotyku,
sám, myšlienky, tisíce,
bez pohľadu, strácam lyriku.

Sám... tak sám.
V tichu, v hlave šach hrám.

Pod barákom z nádejami,
v tej pivnici,
pod ľuďmi a ideálmi,
rátam rosu na mihalnici.

Vonku je tak teplý betón,
jeho pach preniká až sem,
sám a bez potkanou,
cez deň je noc a v noci deň.

Pod barákom, celkom sám,
v pivnici sa zamýšľam.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár