V černote úsmevu tvojich pier,
vo vlastnom svete bez dvier.
V spálených prstoch bez chuti,
už ťa nechcem,
Zostávam meravý a nepohnutý.
Ja ťa nechcem.

Nevstupuj do mňa, ja nemám dvere,
uzavrený v sebe.
Nevstupuj sem, je tu tma,
vezmi si svoje prsty, pery a vytrať sa do nekonečna.

V miestnosti, kde zdochla múza,
zabil ju gýč fotiek, nedeľná burza.
A ja mám chuť poslať vás všetkých do piče,
keď vodné pusy bozkajú lem ulice.

Tma.
Už ťa nechcem.

V sále bez okien,
v smrade mŕtvych slečien.

Pozri sa na seba, preboha, pozri sa na nás,
nevidíš v tme nič,
no cítiš smrad mŕtvych múz, jak kyslí ananás.
Cítiš? Rozožiera ti to mozog cítiš,
jak vniká ti to podkožu,
ako mne nedeľné fotky, čo chceli byť len
gýč.

Tma.
Ja už ťa nechcem choď si tam.
A po víkende roztvorím dvere, ťa aj tak znova privítam.
Po tisícom rázy,
pobozkám, vyvetrám smrad mŕtvej múzy.

 Blog
Komentuj
 fotka
kloven  3. 7. 2011 16:48
Výborné !
Napíš svoj komentár