neviem, nevládzem, musím si uderiť.
Dnes v meste sa na mňa dívali všetci,
akoby cítili moju auru, cítili čo je vo veci.
Moja aura bola zmätená a jasnú farbu nemala,
dívali sa mi do očí a ja som zrak odvracal,
akoby mi chceli vidieť do duše čo je chorľavá,
zvláštny pocit, keď som mestom kráčal.
Ľudia sa na mňa dívali zvláštne,
dážď pršal a ja som utekal z pocitom na hrane.
Stovky myšlienok, no žiadna tá správna,
aj ľudia podivný ma mali za blázna.
Dneska v meste pohľadov,
len jedinému som podľahol,
A to práve tomu, ktorý tam nebol,
ani náhodou.
Bežal som nočným mestom,
z podivným pocitom.
Slov je toľko, že neviem ktoré vysloviť,
neviem, nevládzem, musím si uderiť.
Pobil som sa s univerzitou Komenského,
nevládal dýchať,
pobil som sa s vetrom a pocitom mňa samotného,
nezvládal dýchať.
Slov je toľko, že neviem, ktoré vysloviť,
neviem, nechcem...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
27. 7.júla 2010 13:49
niečo v tebe je peknéé
Napíš svoj komentár