Čo prúdy neodniesli
spopolnila pahreba
čo vietor neroztrieštil
v prelivoch jaziev doznieva
V úponkoch brieždenia
tam kde padol plač
svetlá kvapôčok sa trieštia
o stopy nechtov na dverách

Sadli sme si spolu dolu
na najvyššiu latku
dívali na východ k moru
a smiali sa
že akú ju máme vratkú
Vtedy smilstvo tieklo za obzorom
a že nemali sme ju až takú krátku
keď zožali nás kombajny
to už tie rieky čo to odviali

Ono síce vraví sa že
nikdy nie je neskoro
čo ak ale najpresnejšie nože
nosia značku Marlboro
potom naše cigarety
budú presne brúsené
jemný tabak krásne nohy
príťažlivo násilne

Čo nezhnilo červami a nepožrala pleseň
za červenými lícami skrylo sa a breše
keď do diaľok doľahol umelý krik
a stiekol odkvapmi za obrubník

A že nešťastné som si obul podkovy
na prelome liet
keď zaplavia svet pohromy
zostáva len vzlet
A ak ani vtáky nechcú
tulákovu spoločnosť
vymyslím si vlastné krídla
a poletím za obzor

Kto povedal vám že v raji rastú palmy
a panenské mlieko nosia krásky v kokose
keď mne rajské pripadajú vrany
čierne ceruzky a tlejúce nože
mám rád čierne olivy a pofidérne slečny
červeno-biele komíny a slovíčko zvleč si

Som tak trochu experiment
a v ryhách života sa nevyznám
jedno viem však určite a iste
raj je tam kde poviem si sám

 Báseň
Komentuj
 fotka
sargeras  25. 12. 2009 17:17
perfektné, boha.
Napíš svoj komentár