Šla som znova na chodbu. Čakala som. A on fakt znova prišiel. Neverila som tomu, čo sme práve páchali. Ďalší prenádherný bozk, nechcela som pustiť jeho pery a on nechcel pustiť tie moje. Cítili sme to obaja rovnako. Ten pohľad do očí stál za tie stresy, že nás tam niekto nachytá in flagranti. Adrenalín, ktorý mi prúdil v tele sa spojil s tou túžbou po ňom a tento moment si preto pamätám tak, ako by to bolo včera. A pritom už prešlo toľko času.. A verte, alebo nie, ale lepšie, ako po tejto nočnej sa mi ešte nikdy nespalo.
Zrazu bol nový deň a ten priniesol nové prekvapenia. Píííp píííp na mojom telefóne sa objavila nová textová správa. Čítam: "Ahoj, čo robíš Feferónka?" - s úsmevom na tvári som mu zapriala aspoň tak dobré ránko akým mi ho urobil on tou SMS.kou a dodala som, že by mohol byť už večer, aby sme sa videli. No vzápätí mi to moje prebúdzanie sa spríjemnil ešte viac. "Teším sa na tvoje pery a končím" - vau - na tie slová som pozerala nasledujúcich 20 minút. On sa tešil na moje pery. Netešil sa len tak obyčajne na mňa.. on sa tešil na moje pery! To bolo tak krásne..
Tá nočná bola zasa jedna z tých krajších, strašne ma to bavilo, skrývať sa, prežívať ten stres, uvidí nás tu niekto, neuvidí nás tu niekto? Vidí niekto ako si vymieňame zamilované pohľady, alebo to berú ako samozrejmosť? Vidí niekto ako sa tvárime, keď sa naše ruky náhodou stretnú v tom isto bode? Alebo všimol si niekto, že potrebujeme do seba zabŕdať len preto, aby sme sa navzájom dotýkali? Neviem.. vlastne nevedela som.. Brali to ako srandu, to mi vyhovovalo. Nemali to ako tušiť. Ani ja sama by som to na neho nepovedala, že by to urobil svojej žene. Že by som sa ja zaplietla so ženatým. Veď pôsobím tak nevinne.. aj sa tak cítim a to je na tom to najhoršie.
Prišiel však posledný pracovný deň pred Vianocami. Mala som divné, zmiešané pocity. Neuvidím ho tak dlho. A Vianoce sú samé o sebe dosť emotívne obdobie, hlavne keď nemáme pri sebe tých, ktorých milujeme. Nevideli sme sa týždeň. Tak zmiešano-smutno-divný týždeň som mala naposledy pri mojom poslednom rozchode. A potom sa stalo to, čoho som sa bála najviac aj ja, aj on. Šla som von, pila som, pila som veľa. Iste poznáte ten pocit, čím vyššie promile alkoholu v krvi, tým väčšia odvaha robiť veci, ktoré by sme za triezva neurobili. Kráčam domov z diskotéky, 4 hodiny ráno, moje tri kamošky v sprievode troch chalanov, prišlo mi smutno. Že ja idem sama, za nimi, len tak, aby som nešla sama. Že keby som chcela, tak idem aj ja s nejakým junákom, no ja som nechcela. Myslela som na toho, ktorý ležal práve doma, vedľa svojej manželky. Ruplo mi v bedni, vytočila som jeho číslo. Asi 3x. Nik mi nezdvihol. Šla som domov spať.
Ráno, tak ako každé ráno po rušnom piatku, pozerala som si volané telefónne čísla uplynulej noci. A v tej chvíli som zistila, že som krava! Načo som mu volala! Blbaňa!! Boh vie, či teraz nemá z toho doma problémy.
Zrazu prišla SMS :"Nevolaj, nepíš, ja sa ozvem! Ráno si ma vyplašila!" - uff - vydýchla som si, no aj tak som cítila výčitky na duši. Fakt ma to mrzelo, nechcela som to dokašľať a v takomto prípade je každý blbý ťah veľkou chybou.
Znova sa mi neozval dva dni. Šalela som, no nechcela som urobiť znova tú istú chybu. Vedela som, že keby mohol, ozval by sa. Vedela som!!! Vedela som, že na mňa iste myslí.. cítila som to.
SILVESTER!
Musím povedať, že tento rok bol fakt vydarený. V obľúbenom bare sme mali stôl s asi milión stoličkami, zábava bola perfektná, ľudia tiež, pilo sa, bavilo sa, nemyslelo sa na hlúposti. No odbila polnoc a na mňa znova prišla tá nostalgická chvíľka.. Kiežby som mu mohla dať novoročný bozk. Ten by bol fakt nádherný. Sedela som na studenej skrinke pred tunajšou diskotékou, fajčila som cigaretu. Vo vrecku mi však začal zvoniť telefón. Volal mi!! Chcel ma vidieť, bol síce opitý, ale to som bola aj ja, no vnímal všetky skutočnosti, po dlhšom dohadovaní sa som si vzala svoje veci, nechala kamošov a kamošky baviť sa a ja som si šla pre svoj "silvestrovsky ohňostroj"
Mali sme pred sebou celú noc. Celú noc, ktorú sme mohli stráviť spolu. Všade bola tma, sem - tam sa aj po polnoci objavil na oblohe ohňostroj, my sme kráčali ruka v ruke, naprieč tejto noci. Šli sme tam, kde nás nebude nik rušiť, kde nás nemôže nik nachytať, kde budú naše bozky a objatia patriť iba nám. Aj patrili.
No bozky a objatia nám už nestačili. Bojazlivo som sa ho opýtala: "Povedz mi prosím pravdu. Ide ti len o sex, alebo ku mne niečo cítiš?" - pohladil ma po tvári a pobozkal ma, viac mi nebolo treba.
Milovali sme sa. Bolo to neskutočné.. cítila som jeho tep, jeho dych, jeho vôňu, každý pohyb jeho tela. Nechcela som, aby to skončilo. Chcela som radšej zomrieť, než aby malo byť ráno. Neverila som tomu, že celá noc bola naša, že sa nemusel nikam ponáhľať, že ho nikde nikto nečakal, že bol len môj! Navzdoru týmto pocitom som nechápala samú seba, čo to vlastne konám. Čo to vlastne my dvaja konáme. Toto som nikdy nechcela. Nikdy som nechcela vziať deťom otca, no nedalo sa tomu ubrániť.
Keď odo mňa v ten deň odchádzal, pri poslednom bozku som povedala: "Ako na Nový rok, tak po celý rok." - povedala som vážne.
- "Tak to dúfam!" - poznamenal s úsmevom a ja som s rovnakým úsmevom vkročila do roku 2012.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
6
Krásne... verím, že už ste spolu a máte krásnu rodinku (a on aj milenku)!
Napíš svoj komentár
pokračovanie tohto príbehu sa bude odohrávať tu! --> takže, kto má záujem, nech sa zafanúšikuje..