Tom pomaly kráčal pochmúrnou ulicou. Pršalo, ľudia sa chúlili pod dáždnikom a jemu to bolo jedno. To počasie vystihovalo jeho myšlienky, možno jeho pohľad na svet. Nikto si nevšímal zhrbeného chalana. Hnedé vlasy mu padali do tváre, na hlave mal kapucňu veľmi sa hrbil. Bol vystrašený, nahnevaný a znechutený. Ušiel z domu.

Samozrejme... rebelantský normálny pubertiak... vlastne áno. Zatiaľ.


Vošiel do prvej zapadnutej krčmy. Sadol si do kúta a len sedel. Krčma sa začala pomaly zaplňovať a k nemu si prisadol nejaký zvláštny asi tridsaťročný chlapík. Tvár s ostrými črtmy, tmavé vlasy, sivé oči vytrvalo upierajúce sa na neho.

"Nie si vlastne trocha mladý na posedávanie v krčme ? " ozval sa chrapľavý hlas.

"Asi hej" pokrčil plecami Tom
.
"A rodičia to vedia?"

"hej... písal som im list"

Chlap si odfrkol a bol ticho. Asi po dvoch hodinách sa zdvihol, práve keď Tom premýšlal že pôjde.

"No...poď"

Tom vyvalil oči ale muž na neho povedal úplne rozhodnuto. Tom sa zdvihol a nasledoval ho.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
kakofonia  22. 3. 2010 19:40
celkom dobre . len ma zaujíma čo sa stane ďalej a ešte názov
Napíš svoj komentár