Muž s dvoma tvárami (časť 3)

Stal na stanici v malej dedinke. Bola zima. Stal sam a pozoroval zapad slnka. Rozmyslal nad vecami ktore sa stali za posledne obdobie, posledny tyzden, posledny den. Pozeral sa dozadu na veci ktore ho zmenili, ktorymi ublizil aj potesil, ale najviac nad vecami ktore nemal spravit. Ticho prerusoval len obcasny hluk motorov s dediny.

Nevnimal okolie, vlak nechodil a sa nemohol prestat trapit nad tym co spravil.

Navstivil domov svojho srdca, svojich nadeji a vedel ze ho zase dlhsiu dobu neuvidi. Premahal ho pocit bezmocnosti a strachu, vedel ze opusta kus svojho srdca na ktorom mohol byt sam sebou. Cas ktory na tom mieste stravil mu pripadal prikratky na to co zan stihol zazit. Bol zas medzi svojimi priatelmi ktorych mal rad a ktroy rozumeli jeho rozdvojenej osobnosti, i ked poznali len jeho nepravu tvar. chvilu sa dokazal spravat ako on sam, aky chce byt.

No v tom prisiel vlak a on don nastupil, s obavami a nezeretelnostou buducnosti dalsich dni. Dokaze konecne byt sam sebou? Tato otazka mu znela hlavou ked sa pozeral von oknom na zamrznutu krajinu. Na ticho ktroe prinasala zo sebou noc. Potichu zaspal s otazkou na perach. Dokaze sa este niekedy pozriet im do oci?

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu