*****
Bola jedináčik. Ako malá často vysedávala v záhrade a sledovala okolie. Nemala pocit, že niekoho zaujíma. Vždy premýšľala, ako je možné, že práve človek, u ktorého by sa predpokladalo, že bude obklopený všetkou pozornosťou sveta bol osamelejší ako tulák, ktorý už roky nenašiel svoj domov. Často sa jej na to pýtali. Vraj nie je rozmaznaná. Vraj nevyžaduje pozornosť. Vraj nie je ako ostatní jedináčikovia. A ona bola rada. Tieto slová ju príjemne čičíkali až im začala veriť. Začala veriť tomu, že ľudia, ktorí o nej nevedeli v podstate nič, mali pravdu. Lži dokážu byť veľmi presvedčivé, ak si ich osvojí kolektív a posúva ďalej. Je to nezastaviteľný kolobeh, na konci ktorého už nik nevie, čo bola pravda, ak vôbec niekedy existovala.
Dnes bola rovnako osamelá ako vtedy v záhrade. Popri listovaní knižkou sledovala ľudí ako cupitajú po dlažbe na námestí, smejú sa, i mračia, ponáhľajú sa, čakajú, stretávajú sa, rozchádzajú sa...žijú. Nebola si istá, či k nim ešte patrí. Či k nim vôbec niekedy patrila.
Už im neverila. Vedela, že nikdy nemali pravdu, ale bála sa im to prezradiť. Bolo jej boľavo. Najradšej by vykričala celému svetu, že sa mýlil.
Dopíjala posledné zvyšky pomarančovej šťavy a vedela, že osoba, na ktorú čaká už iste nepríde.
Čakala vlastne na niekoho alebo len chcela, aby mala na koho čakať? Od malička mala problém s vlastnou bujnou fantáziou. Paradoxne, možno to ju zachránilo pred úplnou samotou.
Tisíce príbehov, tisíce známych. Dobrých známych. Známych, ktorým na nej úprimne záležalo bez ohľadu na to, že v skutočnosti bola sebestredným monštrom. Trpela nepozornosťou hoci si každý myslel, že ju nepotrebuje. Trpela klamstvom, proti ktorému sa nevládala brániť. Trpela tým, aká je.
*****
Už bol čas ísť. Márne sa snažila upútať pozornosť čašníka. Napokon v tichosti vstala a podvihla si padajúce nohavice. Na barovom pulte nechala pár bankoviek a vykročila k dverám bez toho, aby si ju niekto všimol.
Tak možno nabudúce...
Záchod
Komentuj
6 komentov k blogu
2
@sechs Chcelo. Viem o tom. Niekde na pozadí som to aj v hlave mala. Ako však iste vieš, po tej dlhej odmlke a strate vhodných kopancov múzy som rada za toto. Je to síce smutné, ale čo už.
Hodlám sa však polepšiť, ak to bude v mojich silách.
Hodlám sa však polepšiť, ak to bude v mojich silách.
3
Potvrdzuješ mi teórie. Napíšem Ti o nich. Len čo bude trochu času.
(Aj teraz opäť v najnevhodnejšej chvíli prokrastinárčim)
Tvojmu polepšeniu však držím palec!
(Aj teraz opäť v najnevhodnejšej chvíli prokrastinárčim)
Tvojmu polepšeniu však držím palec!
4
@sechs Beriem Ťa za slovo a teším sa na odpoveď. Snáš na tie teórie dovtedy nezabudneš.
A ja zas držím palec, aby si čím skôr prekonal prokrastináciu!
A ja zas držím palec, aby si čím skôr prekonal prokrastináciu!
6
Musíš si nájsť dobrého, verného, pozorného chlapa a všetko bude brnkačka!
Napíš svoj komentár
Ináč áno. Ako vždy.