.ôňä.

Kvapky dažďa venujú vzduchu prehnane svieže podtóny vytvoriac tiché tône,
kde zastaví sa svet a kropaje hladia ruku v ruke
ako niečo vzácne a dobou nepoznané,
príliš dôverné a farebné v čase, keď svet čiernou a bielou hýri;
keď nesú sa pochabé chýry, že tuctový rým v módu prišiel.

Snežienky bez snehu stratili tvár
a ty sa tvaruješ v rytme proradného šťastia,
ktoré sa smeje, no za zákrutou podrýva bytie;
a i ty režeš pod vlastnou nohou konár
a zabudol si žiť.

Vône poznané presiakli na opačnú stranu barikády
a duše smejú sa ti zo záhrobia
absorbujúc všetku nádheru, ktorú pohltili
neznajúc vlastnej pohnútky.

Srdce stone a búši, cítiac zvláštny sebazáchovy pud,
no bludom je, že tvoj život krúti sa okolo tvojho tela,
keď vždy žil si príbehmi iných, čo plnili tvoju dušu
a túžil po tom, čo bolo len utópiou,;
zabudol si, že na konci zostane strach,
že pre teba neostal žiaden...



...ďalší...




...príbeh.

 Pseudoblog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu