(blog staršieho dáta)

Viem zabrániť príťažlivosti, ktorú voči tebe cítim.

Viem neuhnúť zbabelo pohľadom, keď sa na mna dívaš, bez toho aby si v mojich očiach videl čo i len kúsoček tej zdradnej iskričky, ktorá by ma prezradila. Viem sa nezachvieť, keď sa tvoje dlane dotknú môjho chrbta, aj keď ťa vnímam celým svojím telom, každým chĺpkom a každou bunkou mojej pokožky. Viem sa neusmiať, keď povieš niečo čo topí ľady okolo môjho srdca, milé slová a nežné vety, ktoré kolú a pritom tak hrejú. Viem sa ti vykrútiť, keď na mňa niečo skúšaš a viem obrátiť líce proti tvojim pripitým perám, ktoré sa chcú pretlačiť k mojim a rozdrviť ich.

Viem zabrániť nenávisti, ktorú pociťujem ku nej. Viem sa falošne usmiať, keď ju objímaš a stískaš a ona šťastne na mňa pozerá a celá žiari, popri tvojom mlčkom vyzývavom pohľade. Viem s ňou jesť pri jednom stole v školskej jedálni a zaujímať sa a predstierať záujem, čo je medzi vami. Viem mlčať, keď počujem ako si ju berieš vo vedľajšej izbe a ona kričí rozkošou. Viem zatnúť zuby a nerozplačem sa, ani nebijem v noci vankúše, ani sa netúlim k tomu plyšákovi, čo si mi dal. Iba pozerám do stropu a zakazujem si predstavovať, že som na jej mieste ja. Iba sa obrátim a tak silno zvieram viečka až sa mi podarí vždy zaspať.

A darí sa mi to.

Viem sa ti pozrieť ráno ľahostajne do očí a spýtať sa aká bola noc, i keď tvoje strapaté vlasy a chôdza, akoby ťa niekto kopol do gulí, hovoria sami za seba. Viem ti v takej chvíli podať tvoje kakao, bez toho aby som ti ho hodila, či otrepala o hlavu. Viem sa len zhnusene zasmiať, keď sa ma spýtaš, či by som nechcela byť na jej mieste.

Už viem aj strábiť bolesť, keď mi hovoríš o iných ženách. Keď mi hovoríš, čo by si s nimi všetko robil. Viem nekričať, nežiarliť a nerozmlátiť všetok nábytok naokolo. Viem všetko mlčky obísť a ty nemáš ani len tušenia, čo a ako veľmi k tebe cítim. Radšej si prsty dolámem, akoby som sa ťa dotkla, i keď veľmi chcem. Radšej si ústa zošijem, akoby som mala povedať aká je vlastne pravda. A radšej to navždy zamlčím. A srdce nechám rozdúchané pod perinou a budík nenačasovaný.

Ale neviem jedno. Prestať. Ťa.

To.

A desí ma to. Lebo príťažlivosť prejde. Zamilovanosť prejde. Kamarátstvo prejde. Hnev opadne. Smútok prebolí. Vtipy prestanú byť vtipné. Miesta prestanú byť neznáme a vzrušujúce. Čas pôjde ďalej. Všetko sa zmení. Ty dospeješ. Ja dospejem.

Ale láska nevyhasína.

Už je to tak dlho. Kedy prejde?

 Blog
Komentuj
 fotka
greyness  23. 7. 2014 22:28
 fotka
hoperpohroma  23. 7. 2014 22:30
neboj, aj ta laska vyhasne.

v momente, ked si seba zacnes vazit viac ako jeho milovat.

(hug)
 fotka
attis  24. 7. 2014 08:10
pútavá momentka
 fotka
lovinme  24. 7. 2014 14:40
darmo, najkrajšie píše úprimné srdce

nech toto obdobie rýchlo prejde
 fotka
popolcek  24. 7. 2014 19:09
au
Napíš svoj komentár