Už dlhšiu dobu som sa zamýšlala nad tým, že napíšem opäť blog. Tento budem považovať za prvý. Už som tu totižto jeden mala, ale ten bol tak neprekonateľne patetický, že som ho zmazala.. Ani nebol dopísaný, a celý čas, čo som ho písala som plakala a nakoniec som sa na to proste vykašlala lebo som nevidela na klávesnicu .
Keď nadišlo zamyslenie, o čom či o kom by mal byť môj prvý oficiálny blog, po troch či štyroch nápadoch mi prišlo milé, ak by som ho spravila pre najlepšiu súčasť môjho života.
Volá sa Veronika a tento október bude mať šestnásť.
Náš prvý spoločný kontakt mi dnes príjde komický, ale vtedy mi veľmi do smiechu nebolo. Mala som iba päť rokov a takmer absolútne netuším, prečo práve v ten densmakcenom napadlo moju matku poslať ma, here u babky, o poschodie vyššie za Fefe s takou neskutočne blbou zámienkou ako je doniesť im noviny
Myslím, že bolo leto. . Určite bolo leto. Všetko mi teraz v spomienkach príjde oranžové. Muselo byť leto!
Dosť som sa hanbila ale nakoniec sme prelomili ľady
Viete koľko mám teraz? O dva mesice a a cca desať dní budem mať strnásť rokov.. bude leto. Je to deväť rokov! A Veronika je stále pre mňa na prvom mieste v ľudskej hierarchii. Umrela by som pre ňu, je to moje dieťa. Nie, fakt.. nedávno vyputovala do Francúzska a hrozne som sa o ňu bála, akoby mi bola dcéra.
Treba si priznať, že spočiatku sme neboli také skvelé kamarátky, ale vídavali sme sa denne. Vždy poobede. Chodievala som s jej sestrou (Ada, rulujes) pre ňu do školy a podobne. Vždy mi bolo ľúto, že som od nick musela odchádzať. Stále sme sa hrávali s pokémonmi a digimonmi a bola to sranda... Bola. Teraz ma to veľmi nebaví, neviem sa do toho vžiť a vôbec

Pamätám si na to, ako sme išli spolu do Twistova. To bol nářez xD Na izbe v skrini sme chovali žabku A robili sme si hroznovú šťavu do skúmaviek za dažďa. Ach jo... To boli časy. nezmyselné konverzácie vedúce jednosmerne nikam, potubná zábava, vtipy typu ide dedko po púšti a vidí hada. a koneic vtipu a hahahhaha... Ach bože

Čím sme staršie, tým sa menej hádame a v kritických situáciách, ktorých je mimochodom na mňa už za tento rok priveľa, si dokazujeme, akú má naše priateľstvo naozaj silu.
A ono ju naozaj má. A veľmi veľkú... Pravdepodobne si neviete predstaviť, ako veľa pre mňa tento človek znamená.

Veron, ak si niekedy in jór lajf toto prečítaš, nesmej sa mi MILUJEM FEFE! . Škoda, že som heterosexuálny jedinec

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
arain  24. 5. 2008 17:56
Ooooooooooooo,Ninulienka, aký krásny blog o mojej pokrvnej príbuznej(dokonca aj ja som tam v jednej vete spomenuta Aka to cest). Btw ty lama,nemozem ta len chvalit tak si oprav tie preklepy Ale inak...som dojataaaa(a segra si to uz precitala,don´t worry)
 fotka
veronikaaa  24. 5. 2008 19:51
a ja uz myslela ze to o mne pche!
 fotka
neoli  30. 5. 2008 22:47
je to supeeeer a dakujeeem aj ja ta mam rada, nun, si moje numero une a je sranda, ked sa clovek zamysli, kolko sme toho uz prezili, a ako dlho....momentalne mi napada vyvolavanie dazda v Dunajskej luznej A tak este raz dakujem, som dojata, nikdy som si nemyslela, ze mi dakto napise blog si super
 fotka
noxis  30. 5. 2008 23:12
Krasny blog Ninus

Mne taqy Ada nenapise:/
 fotka
rijanqa  20. 8. 2008 23:24
Kuásny blog bosorka ani s tebou som nekecala ani napmätám
Napíš svoj komentár