Ubité vlasy
Stôl v drieku prehnutý pod váhou
pomaranča. Hrnček, slovník, kameň,
papier, nožnice. Zubná niť tiež zaváži,
uviaže na prázdne hrdlo fľaše stuhu
pseudo-pracovného chaosu. Záujmy
prehnane heterogénne, rozstratené,
neučesané, udržanie pozornosti na
úrovni dieťaťa, ozaj počula si? Tá vraj
strieda aktivity ako ponožky! Vážne?
To je ale riadna kurva! Zas odbáčam.
Chcela som hovoriť o stope menštruačnej krvi, ktorá sa tiahne za pokrúteným kolesom zo skládky môjho vnútra, chcela som vypichnúť tú výraznú červeň, tú silnú linku v nepravidelných plastických šachovniciach tmavosivej špiny, vytvoriť nejakú originálnu metaforu na to, ako je nezrelý sentimentálny žiaľ jedinou spojnicou medzi čiastkami môjho emocionálneho neporiadku, ale namiesto toho mi v hlave znie Hamuj! Hamuj!
Menštruačnú krv spomínam (opätovne) s tichým provokatívnym zadosťučinením, provokujúc samú seba, skúšajúc, kam až zájdem, či sa sama pred sebou necuknem, keď mi mi z úst vyskakujú tie nečisté slová, krámy, rozkoš, pot a potrat, nedobrovoľný, povoľný, a tiež gravídnosť, tou som momentálne posadnutá odkedy sa na mne mihol jej tieň, dokonca som hladkala tehotného poníka, aj jeho brucho, fantazírujúc o tom, ako v jeho chrbtici prúdi životodarná sila. Starí Slovania sa milovali na kopách sena a semenom kropili pole. Pre úrodnosť. Z núdze cnosť. Pre plodnosť.
Gratulujem k tomu, že spolu nebudeme mať dieťa. Nič nie je sväté tomu ateistickému bastardovi. Všetko ľahne, keď sa zaženie kosou irónie, pískajúc si sebavedome reže zo stromov suché konáre dogiem, svätých právd, pilierov spoločnosti. Aj mne nastavuje zrkadlo, svieti mi do privretých viečok, otvára mi oči. Ihlou teoretickej interupcie mi však do nich pichol, priamo do zrenice. Vidím len krv, vylieva sa zo mňa spolu s výstelkou maternice. Gratulujem aj ja tebe.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
holandskasalama
6. 5.mája 2013 23:06
au.
Napíš svoj komentár