Bolo raz jedno úplné obyčajné 16 ročné dievča. Mala kámošky rodinu a frajera. Bol pre ňu všetkým. Nevedela akoby bez neho žila. Radšej na to ani nemyslela že by sa raz náhodou rozišli. Vanessa sa strašne rada zabávala ako myslím že každé dievča aj chalan. Milovala zábavu a Mišo zábavu taktiež miloval. Jedného dňa Mišo ochorel a ona ho išla domov pozriet. Bola s nim každý deň až po kým neuzdravel. Vravel, že je to len chrípka, ale nebol nachladnutý iba mal horúčku a bolela ho hlava. O niekoľko týždňov musel isť do nemocnice no nechcel jej povedať prečo. Ona ho tým nechcela príliš otravovať tak sa veľa nevypytovala ale bola strašne zvedavá. Veď kto by nebol. Do nemocnice chodil každú chvíľu a bol slaby. Vanessa už niečo tušila že všetko nie je ako ma byt. Raz jej doktor povedal že ma len oslabenú imunitu a preto chodí tak často do nemocnice. Konečne bola aspoň trosku kľudnejšia. V nemocnici bol raz Mišo 3 mesiace. Mali ho na druhy deň pustiť. Deň predtým ho prišla Vanessa pozrieť a povedala mu že ma preňho prekvapenie keď príde domov. Na druhy deň o 6 ráno jej zazvonil telefón. Volala jeho mama. Do rana zomrel, a povedala Vanesse že jej niečo nechal a prinesie jej ho.Za pol hodinu došla podala jej nejakú obálku a s plačom rýchlo odišla domov. Otvorila obálku a tam stalo.
Viem že som ti veľakrát ublížil, viem ako veľmi ťa to bolelo ale teraz, teraz zomieram a viem že už nebudem mat veľa čašu sa ti ospravedlniť a odčiniť moje skutky. Mam leukémiu. Viem že to na mne spočiatku nebolo vidieť keď sme spolu boli vonku. No doma som ležal v bolestiach a kŕčoch. Ale nechcel som aby si sa trápila. Neostáva mi veľa čašu a viem že môj život nebol pravé najdokonalejší a ani ja som nebol najdokonalejší ale veď predsa nikto nie je dokonalý. Ani ty ani ja a nikto iný. Ale ja som ta považoval a vždy budem považovať za dokonalú. A vieš toľko som ti toho nestihol povedať, je to moja chyba lebo som ti to nepovedal skôr. Nikdy ti už nebudem môcť povedať že ťa milujem, už nikdy nepôjdeme spolu von a nikdy sa už spolu nezasmejeme a dokonca sa už nikdy nepobozkáme. Ale iba na tomto svete. Ja ťa počkám tam hore ak sa tam dostanem. Ty určíte áno len sebou si nie som celkom istý. A keby sme sa hneď nestretli a ani v nebi by to nebolo možné, tak ja sa nevzdám a počkám si na teba. Možno ja budem v pekle a ty v nebi no budem ťa stále milovať .Bude mi chýbať tvoj smiech, tvoje oči, tvoje vlasy a vlastne cela ty. Budeš mi chýbať ale raz sa stretneme. A keď bude pršať spomeň si na mňa, to budú moje slzy ktoré chcú isť za tebou a ktoré sa ťa chcú dotknúť. Aspoň oni keď už nie ja. Vidí von a nechaj padať kvapky dažďa na teba. Aspoň takto budem môcť byť chvíľu s tebou. A keď niekedy nebudeš vedieť ako isť ďalej pozri sa do neba pozri sa na upršané listy na mokru strechu a stromy a nájdeš odpoveď. Ta odpoveď bude vždy ukrytá v kvapkách dažďa. Možno si teraz hovoríš...... o čom to trepe??.......Teraz to možno nechápeš ale uvidíš že časom pochopíš. Časom, všetko ma svoj čas a miesto. Aj smrť. Musel som odisť teraz a tak sa stalo. A nikto to nemôže zmeniť. Dúfam že na mňa nezabudneš. Lebo ja nikdy. No nechcem aby si zostala sama. Maj frajera ľúb znova no nezabudni na mňa nikdy.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.