Zamestnala som sa. Myslela som si, že zvládnuť školu a prácu nebude nič ťažké. Môj plán bol jasný - v pondelok, utorok a stredu sa vzdelávať, zvyšok týždňa zas zarábať. Všetko bolo zaujímavé, čímsi nové a obohacujúce. V práci som denne stretávala niekoľko desiatok ľudí. Každá osobnosť bola ďalším článkom v pomyselnom puzzle ako sa stať úspešnou. Moja skladačka sa však postupne rozpadla. Chýbala v nej totiž časť s názvom rešpekt. A tak som sa pred necelým týždňom opäť stala študentkou, ktorú finančne podporujú rodičia. Dala som výpoveď.
Mám 19 rokov. Viem, že chcem vyštudovať, stať sa uznávanou novinárkou, byť v kontakte s ľuďmi a pomáhať im. Jednoducho, chcem si splniť svoje sny a byť šťastnou zároveň. Chcem, aby ma ľudia rešpektovali a považovali za plnohodnotného partnera, hoci som toho ešte veľa nezažila. Chcem dostať šancu ukázať, čo sa vo mne skrýva...
Ako na to? Ako môžem , , skopať predsudky“ o nerozvážnost mladých?
Ľudia, ktorých som počas pracovnej doby stretávala (manažéri, riaditelia úspešných reklamných firiem, lekári) už dokázali mnoho veľkých vecí, no akosi pozabudli na to, že aj oni kedysi začínali. Tiež boli , , ustráchanými“ mladými ľuďmi s veľkými, dokorán otvorenými, očami čakajúcimi na svoju príležitosť, ktorú by mohli využiť. Všetci ju nakoniec dostali. Prečo mi teraz dávajú najavo, že oni sú , , niekto“ a ja som... Prečo mi zatvárajú dvere, za ktorými hlasno kričia: Ty si mladá. Mlč! O svete nič nevieš. My nemôžeme riskovať.
Je to ako začarovaný kruh. Každý chce ľudí so skúsenosťou, no len málokto ju vie aj poskytnúť. Kde začať? Kam ísť? A Slováci sa čudujú, že mladí odchádzajú do zahraničia a tí istí Slováci im dennodenne ničia sny...
Stačí málo. Spomenúť si, že aj ja som bol niekedy mladý a chcel som svoju šancu. Bola mi poskytnutá, a tak som ju využil naplno. Áno, existujú aj výnimky. Sú lenivci, ktorí neuvidia svoju príležitosť, hoci by im pred nosom lietala a sťažujú sa i napriek tomu... Ľudia sú však rôzni.
Skúsenosť je ako talent. Ak ju máš, nik ti ju nevezme. Je tvojou súčasťou a je naozaj len na tebe, ako ju využiješ. Rešpekt je zas pomyselným šafránom, vzácnym a zriedkavo sa vyskytujúcim...
Rešpektuj ma, hoci som mladá. Daj mi šancu ukázať ti, že ponúknutú šancu využijem. Nehovor, aby som mlčala. Pomôž mi, aby som do sveta kričala, že som tu...

 Blog
Komentuj
 fotka
mixelle  23. 11. 2009 15:11
za prvé,prečo máš napísane 21,ked máš 19..?

za druhe.. na 19 ročnu dosť naivka,nie?

jasne že riaditel uspešnej firmy,sa bude k tebe správať ako k hovnu ,lebo aj k nemu sa tak kedysi správali.. ale mal ostré lakte,držal hubu a prehrýzol sa až tam,kde je..

je kríza a ludia potrebuju ludí,čo vedia čo robia. Nik si nemože dovoliť fušerov... Preto sa treba celý život správať,že si zožrala všetkú mudrosť sveta a ludia tomu postupne uveria
 fotka
ninka  24. 11. 2009 11:53
ok,ok... kľúd. Ide o žurnalistický článok- kurzívu, nie o vlastnú potrebu vyrozprávať sa. Bol písaný skôr, preto tá 19-tka.



Pekný deň.
 fotka
principessa  24. 11. 2009 22:49
mixxele...sa uvedom čo píšeš, trošku od veci a nespadajúce do kontextu...

Ninka, krásne si to spracovala, máš pravdu
Napíš svoj komentár