Že k čomu sú dobré "nemenované" socialne siete :D

Ráno prídem za päť sedem do práce, zapnem počítač, otvorím okno aby do kanclu prúdil svieži vzdúšik a zapnem počítač. Medzičasom si uvarím kávu a čaj, a potom kliknem na ikonu modzili. A už je to tam. Načíta sa mi stránka FB a už frčím. Zisťujem, kto má čo nové, najviac ma zaujímajú samozrejme osobné výlevy ľudí, ktorí si ma popridávali do priateľov, a pritom na ulici ma ani nepozdravia, no čo, moja sprostosť že som im tú žiadosť potvrdila. Musím sa naučiť ako odstrániť niektorých ľudí z priateľov. Anička XY bola opäť na záťahu, Ferko mrkvička sa zase pohadal s babou, Janka XY má opať samovražedné sklony, lebo ju nikto nemá rád. Sama nechápem, čo sú niektorí ľudia schopní tam napísať a dať zdielať medzi svojich dvesto priateľov....
Jááj, ánoo, najradšej mám ešte také tie albumy že : " JA", "ZASE JA", "JA 2" To aby sme vedeli ako dotyčná (prevažne baby) vyzerá z predu, zozadu, z boku, z pravého boku, z ľavého boku, zo spodu aj z vrchu. Dobre že nám neukáže úúplne všetko, hoci mužská časť publika by to asi s radosťou prijala.
A tak nabitá informáciami, ktoré som celú noc túžila vedieť a vidieť, začínam pracovať. Sem tam samozrejme preklikávam záložky, šak čo keby mi ktosi napísal, ale všetci na mňa z vysoka....
Potom objavím niečo, sa týka osoby, ktorá mi je srdcu najbližšia a to v podobe nejakého užasného komentu od inej osoby ženského pohlavia, a už mám po nálade. No bolo mi to treba?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu