Všetci ludia vo vašom živote robia naozaj to najlepšie čo vedia, s tym, čo majú. Ludia možu milovat len do takej miery, do akej dokažu milovat sami seba. Možu vám odpúštat a prijímat vás len do tej miery, do akej dokážu odpúšťat sami sebe a seba prijímat. Možu vám dávat len tolko, na kolko maju kapacitu. Možete si mysliet, že si zaslúžite viac a možno máte pravdu. To však neznamená nič, ak tá, druhá osoba jednoducho nemá schopnost poskytnut vam to.Túto myšlienku často ilustrujem na nasledujucom príklade- Ak máte prázdny poldruhalitrovy pohar, prelejete don vodu zo 7 decoveho pohara, nemožete očakávat, že vačši pohar naplnite. Prijmite fakt, že sa don vojde všetka voda zo sedemdecoveho pohara. Ale pokial ide o ludi, na toto zabudame. Vždy, ked v živote čakáte od niekoho so ,,sedemdecovou kapacitou,, v láske, odpúštani, či komunikovani, že vám da jeden a pol litra, ktory chcete, staviate ho do polohy zlyhania a seba do polohy neustaleho sklamania. Koniec koncov, ludia možu zvyšovat svoju kapacitu lásky, kolko chcu, ale ked ju prave teraz maju sedemdecovu, možete od nich očakávat len tolko.Aj keby chceli dat viac, momentalne to v sebe nemaju.Ked vaši blízky dosiahnu limit sucastnej kapacity rozdavania lásky, porozumenia, komunikácie či odpúštania, možu si vybrat. Bud sa budu velmi usilovat, alebo prijmu fakt, že zasli tak daleko, pokial možu.Nech sa rozhodnu akokolvek, je to v poriadku. Nieje vašou povinnostou, aby ini ludia rastli. Vašou povinnostou je mat ich rad|a presne takých, aki su. Na negativne veci, ktore vam ludia povedia, alebo ktore urobia nebudete reagovat bolom a hnevom, ale nechate ich na pokoji. Vidite, že sa práve trápia s vlastným batohom naplnenym bremenom obete, s vlastnymi haraburdami v kufri. Prestanete nutit ludi, aby boli to, čo si myslíte, že by mali byt, a začnete ich milovat, prijímat a oslavovat zato, že sú, čo sú.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár