Niekedy mi to tak príde, ako keby som nemala čo povedať. V situáciách, ktoré si priam vyžadujú slová, ja nemám skutočne čo povedať. V chvíľach, keď moja priateľka potrebuje povzbudivé slová, len mlčím a objímam ju. Niekedy to nestačí. Keď sa priateľ správa odmerane len pretože má problémy a nevie ich zakryť, keď mi priamo povie, že ma nechce zaťažovať, tak vtedy naozaj nemám čo povedať. Aj keď mnoho krát veľmi chcem. Chcem toho povedať až priveľa, ale príde mi to maximálne zbytočné. A tak len mlčím a prizerám sa, ako sa moji najbližší trápia, ako plačú a kričia do spoločnosti, ale nikto ich nepočúva. Aj keď ja ich počúvam, len im nemám čo povedať. Možno, že to je slabou slovnou zásobou, možno, že ma nikto nechce počúvať a možno len pretože nemám čo povedať. Zahľadím sa a rozmýšľam, čo chcem týmito slovami tu povedať? Veľmi sa snažím nájsť vhodné slová na moje pocity a vôbec, mať čo povedať. Bohužiaľ to nejde. Niekedy podobné slová píšem hodiny, niekedy denne, ale väčšinou si to radšej rozmyslím a vymažem všetko čo chcem povedať. Ale dnes nie. Dnes to nevymažem. Dnes nechám všetkých rozmýšľať o tom, či mi majú čo povedať. Ja nie.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár