Vstávam do slnečného dňa...Slnečné lúče mi zdvíhajú náladu...možno sa dnes dostanem domov...ak budem mať šťastie...a primárka dobrú náladu...Neviem ju zohnať...príde až popoludní...
Možno do mňa lejú poslednú infúziu...nechcem ale tomu veriť...až kým to nebude pravda...nič nieje isté...
Nič ma nebolí...sedím...premýšľam, ako byť lepší a zlepšiť bytie....Napätie vo mne stúpalo každou minútou...obed som ani nedojedol...
Bolo niečo po tretej...so slovami: "Ak sa pekne usmeješ, tak môžeš ísť dnes domov!" ma oslovila jedna zo sestier...
Eufória...nastáva neopísateľný pocit šťastia a úľavy...neviem sa prestať
usmievať a stáť v pokoji..."Mami, príďte pre mňa!" som zakričal do mobilu...o 3/4 hodinu tu nebudem !!!
Neexistuje nič...nič, čo by mi prekazilo pozitívne myslenie....Za tých pár metrov, čo som bral svoje veci v jednej ruke k autu, sa mi presilila ruka...to hovorí za všetko...určite som tu nebol zbytočne!
Odchádzam z areálu...som nabitý emóciami...hudba hrá...dopadajú na mňa slnečné lúče...užívam si to naplno...aktuálne niet šťastnejšieho človeka...
Smerujeme k babke...za domom má záhradu a ďalej len polia...uvedomený...kráčam záhradou...dýcham zhlboka...slzy šťastia mám na krajíčku...
Sedím na tráve...som vďačný človek...viem sa hýbať...nohami...rukami...vidím i počujem...cítim...
Mnohí tieto možnosti nemajú...ja áno...som vďačný...som vďačný, že môžem...že mám tú výsadu...že môžem byť...že môžem žiť v mieri...žiť...naplno...a vďačne...aj s Ním... Ďakujem.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
2
presne jak hovoríš, snáď už takýto článok nebudem písať
inak aspoň niekto to prečítal celé
inak aspoň niekto to prečítal celé
Napíš svoj komentár
TAK JE !! ked som to citala, prezivala som s tebou kazdy ten den... Nic nie je lepsim spisovatelom, ako sam zivot... ci uz pise smutne, alebo vesele pribehy...