tma bežná, ako vždy,
vždy som ju mal rád,
rád mám jej vraždy.
Spánok nastáva, nie ten môj,
život sa práve teraz prebúdza,
vpíjam z neho, až na presýtenie,
radosť duše vo mne zobúdza.
Ozýva sa zvon, dvanásť a štyrikrát,
oznamuje mi, to čo už mnohokrát,
radosť prchká prchá sa, níži,
stará známa, za mnou sa plíži.
Prichádzaš na už známy pach,
kde skrýva sa len temný mach,
premeň mach na svieži prach,
keď zabiješ môj starý strach.
Čakám, vždy poctivo a čerstvo,
čujem pomalosť tasenia zbrane,
namier presne a hlavne dôrazne,
zabi ma, nech ráno znovu vstanem.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
biancadetolle
21. 11.novembra 2013 08:36
a na druhý deň vstal z nrtvych
Napíš svoj komentár