do spoločnej cely
za rušenie nočného kľudu
koľko by bolo takých nocí
ktoré by som prespala?
Bezprávie! Kafkovský tribunál!
Policajná brutalita!
Veď sme len trhali egreše!
Priznávam, o niečo hlasnejšie
než si to zaslúžia.
Škrípali pilníkom na nechty
šteklili stenu halúzkou,
nech povolí a vyzradí,
za ktorým plagátom je diera!
Aby sme sa mohli kedykoľvek navrátiť
cez železá, betón dovnútra.
Čo chceš počuť?
Číslo?
Nie veľa.
A možno keď budú padať hviezdy
všimneš si to
Aj cez tie mreže na okienku,
budeš pri ňom stáť než ti vietor rozstrapatí vlasy
A dúfať že spadne ďalšia
Lebo si si nestihol želať
Slobodu
Budem sa cítiť krivo obvinená?
Ukrátená o slobodný život
A o pár hodin spánku
Alebo mávnem rukou,
-Lebo za to aj tak môžu emigranti.
Tak mlč už prosím!
Nemrhaj gestikou,
všetko je to pasé.
Nevkladaj slová do
mojich úst,
ale seba.
Zavri oči ale nezaspi mi,
hoc sa aj hviezda nevzdá,
želať si budem
teba.
Báseň
Komentuj
4 komenty k blogu
1
piotra
27. 8.augusta 2015 19:03
tie prvé tri strofy. za mňa
Napíš svoj komentár