Polonahé dieťa sedí na drevenej stoličke v kúpeľni
číta si o Kohlbergovej morálnej teórii
Spomína ako sa rozhodol v polovici základy
a tak sa striháva už samo.
Snáď to dieťa na tom niečo ušetrilo.
Ale dnes ho skracuje mama,
bojí sa že strihať tie drôty,
otec dorovnáva strojčekom,
spomína na časy vojny.
To malé srdce si je isté.

Napustí si kúpeľ,
a teší sa že pôjde doň.
dejavu- keď tam už leží
aké sú kúpele predceňované
a aké vlastne oničom.
plus že u nich doma,
ide len 3 minúty teplá.

Keď sme si vo vani tak samí.
a s nami, je len najšialenejšia telesná perspektíva.
či chceme či nechceme
citujeme nechcene životy od Maupassanta.

Díva sa na svoje bledé telo, svaly,
jazvy čo ma len on
a na jazvu čo ma každí
tak prečo sme si tak odmeraní
po latinsky sa tomu povie že umbilicus
pamätá, lebo to dobre znie.
však?
pán pupok.

Opäť odchádza
Polonahý dospelák sediaci na drevenej stoličke.
Rodičom.
Stať sa môže
bohviečo.
Je v tom opäť sám.
Ktovie.
Možno sa už nevráti.

 Báseň
Komentuj
 fotka
beatlesgirl  15. 1. 2015 13:48
Ja len tolkoto:
Napíš svoj komentár