Cítila sa ako úlomok zrkadla, ktorý nikam nezapadá. Do žiadneho odrazu. Úlomok zrkadla v hmle.
Hmla bola okolo neho a hmlu aj odrážal.
No stále to bolo len zrkadlo.
Keby okolo úlomku boli bubliny, odrážal by bubliny, keby to bol oheň, odrážal by oheň.
No bola tam len mliečnobiela hmla, z ktorej šiel len chlad a mlčanie doby.
Bola stratená.
Z hmly nebolo úniku...
Nie počas života.
Jediným možným únikom a vykúpením bola smrť. Krásna a z vlastného rozhodnutia spáchaná.
Ukončenie mučivého a bolestivého života, ktorý nikdy neprežívala.
Bola stvorená pre smrť.
Telo, v ktorom žila, nikdy nebolo jej.
Myšlienky, ktoré mala v hlave jej neboli vlastné.
Nikomu nepatrila a nikto nepatril jej..

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár