Mončica mojimi očami alebo Veterníky vládnu svetu

Mončica bola mojou spolužiačkou 9 rokov a tak to zanechalo na mne stopy. Na škole bola známa tým, že to bola podstivá žiačka, ktorá si pravidelne robila úlohy. Takisto bola nekonfliktná a jej najneobľúbenejším predmetom bola literatúra, lebo sa nevedela vyjadrovať. Jej slovná zásoba bola taká úbohá, že na fyzike jej s vyjadrovaním musela pomáhať Verka. A ešte bola veľmi poriadkumilovná. Stačila by vám jedna návšteva v jej ružovej izbe a hneď by ste zistili ako to je. A kebyže nájdete za skriňou nejaké malé zvieratko, ktoré sa už nehýbe vedzte, že to Monikina vina určite nebola. Ale zase na druhej strane vedela veľmi dobre hádzať veterníkmi na živý, pohyblivý terč.
S Monique ma spája asi tá predchádzajúca veta a to, že som jej väčšinou pomáhala riešiť jej nevinné aférky. Za spomenutie stojí Ťeľefón a počet jej rozchodov s ním. (nikto nevie aké je to správne číslo) Alebo aj istý Nemenovaný, kvôli ktorému bola schopná vypustiť z úst jeden nezabudnuteľný výrok:„Vyzerám na 13? Vyzerám na 13? Lebo on má 15!!“
No napriek tomu bola schopná nájsť si toho pravého, a preto ju naozaj obdivujem (nie tak ironicky, ako väčšinu tých ľudí v mojom prvom blogu) OK, Mixelle, dúfam, že ti to vydrží. Veľa šťastia.

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu