Lucka mojimi očami, alebo „Mysleli sme si, že budeme slávne ako ABBA!“

Rozpoviem vám príbeh o jednej začínajúcej spálňovej skupine, ktorá už aj stihla skončiť. Nemala by som to zverejňovať, lebo je to prísne strážené tajomstvo, ale ja som toho tu už zverejnila dosť a toto mám dokonca aj odsúhlasené (na rozdiel od iných bologov). Takže by sme už aj mohli začať.
Za Urpínom, pred Urpínom (podľa toho z akej strany sa na to pozeráte) bolo jedno sídlisko ľudovo zvané Radvaň. A na tom sídlisku bolo postavených veľa panelákov (a ešte stále je), ale len jeden z nich slúžil ako útočisko pre začínajúcu skupinu Húževnaté hruštičky. Táto skupina mala iba dve členky, ale oni si úplne vystačili. Prvá členka mala umelecké meno Lulu. Lulu v tejto skupine spievala, držala mikrofón a vymýšľala hlbokozmyselné texty. Druhá členka mala umelecké meno Pepe a v tejto skupine spievala vokály, hrala na bongo a takisto držala mikrofón. Vzhľadom na to, že ich skúšky sa konali v spálni, odrazilo sa to na ich textoch. Ich najznámejším hitom bol song Ó, lampa. Neskôr tento song prevzala aj iná skupina(Falúšne), ktorá však s ňou nemala taký úspech a tak ju musela stiahnuť z obehu.
A prečo sa vlastne Húževnaté hruštičky tak rýchlo rozpadli? Na túto otázku sa nedá jednoznačne odpovedať, pretože teoreticky vzané Húževnaté hruštičky ešte stále existujú. A preto chcem povedať:„Lulu! Prečo sme to dopustili! Prečo sme dovolili aby sa nám nesplnil náš sen uvedený v názve!!“

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu