Zomrela

Smutno stála,
nemo pozerala.
Smrti sa nebála,
zo statočnosti neubrala.

Potichu plakala
ako stĺp stala.
Smrť tichu,
si nepredstavovala.

Plač sa stupňoval,
už potichu neplakala.
Plač nezastavoval,
pretože nemota preč poputovala.

Hodinu tam takto stála,
nemotu s hlukom premieňala.
Už sa smrti vôbec nebála,
preto rýchlo k oknu pricupkala.

Slová posledné povedala,
už tam stála (iba) ako skala.
V záchvate rýchlo skočila,
jej duša hneď dosvietila.

Žila.
Vyskočila.
Dosvietila. Dožila.
Zomrela.


.

 Blog

9 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu