Smutno stála,
nemo pozerala.
Smrti sa nebála,
zo statočnosti neubrala.

Potichu plakala
ako stĺp stala.
Smrť tichu,
si nepredstavovala.

Plač sa stupňoval,
už potichu neplakala.
Plač nezastavoval,
pretože nemota preč poputovala.

Hodinu tam takto stála,
nemotu s hlukom premieňala.
Už sa smrti vôbec nebála,
preto rýchlo k oknu pricupkala.

Slová posledné povedala,
už tam stála (iba) ako skala.
V záchvate rýchlo skočila,
jej duša hneď dosvietila.

Žila.
Vyskočila.
Dosvietila. Dožila.
Zomrela.


.



 Blog
Komentuj
 fotka
mart7979  27. 9. 2010 19:32
.........5mutne.......
 fotka
omeleta  27. 9. 2010 19:35
váu,to je tvoja zatiaľ najkrajšia chválim
 fotka
nataly005  27. 9. 2010 19:36
@mart7979

aj také musia byť.

@omeleta

ďakujem
 fotka
sibbonah  27. 9. 2010 19:37
vau...to je dobreee
 fotka
nataly005  27. 9. 2010 19:38
@sibbonah

Ďakujem aj tebe
Napíš svoj komentár