Pod kobercom

Pod kobercom, zapadnutým prachom
dávno skryté tajomstvá.

Tajnosti nedotknutých,
starých no napriek tomu
použitých starých žuvačiek
po záruke.

Tajomná čaša plná sĺz.
Tvorí minimum oceánu.
Pšst.
Aby nevypadli z batôžteka tajomstiev schovaným tisíc metrov pod zemou.

Sofistikovaná štruktúra kobercu.
Hovorím si, a pri tom sa dusím.
Hap-čí.
škodí mi to.

Plyš by bol lepší.

Svet sa zmenšil.
Ja som sa zmenšila?
Koberec sa zväčšil?
Zväčšil sa svet?

Som v koberci.
Medzi tisíckami, vysokých, zaprášených vlákien?

Možno len úboha, paranoja blúdiaca v mojej hlave.

Ani ten mastný fľak, čo tam vidím nie je skutočný.

Aj tak toto všetko sú len bohom zabudnuté,
a prachom zapadnuté myšlienky.

Stojác, na prahu dverí pozorujúc špinavý, starý, zaprášený, šedo-modrý koberec, zdvihol ho, vyprášil a hodil do kontajnera.
Aj so mnou.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu