(A Ďakujem omelete za pesníčku, ktorú mám z jej blogu )
V sieti pavučín, ležím a pohúpavám sa.
Listujem knihu spomienok.
Zarývam sa ďalej, a ďalej.
Do ďalekej minulosti.
Prechádzam sa nostalgickými spomienkami.
Nostalgia.
Ožíva.
Pche.ˇ
Topím sa v kaluži, som uväznená v kvapke dažda.
A niet úniku.
Sledujem svet, cez rozmazanú vodnú stenu.
No čo, som predsa v kvapke vody.
Zmenšila som sa.
Na úroveň kvapky.
:1000
Možno aj viac, menej?
Netuším. Neviem si ani predstaviť.
Moja tvár nie je schopná vyčarovať,
v tejto chvíľy entuziasmu obsahujúce kútiky mojich pier.
Prepáčte.
Skláňam hlavu.
Už nevládzem.
Blúdim v tomto labyrinte.
Blúdim dierkami ementálu, a hľadám východ.
Som na papieri so samými vranami.
Jednoťahovými.
Viete ktoré myslím.
Je to vlastne nič.
Alebo všetko?
Celé nič, a žiadné všetko.
Dajme tomu.
Kráčam po lúčoch ranného slnka.
Šmýkam sa po orosených listoch obsahujúcich letnú rannú rosu.
Som nikde.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
a vieš ako sa mi páčil tvoj blog?!
Strašne!
najkrajší!
nádherne si to opísala
a ten nadpis!!!