Prvá téma.
Treba si užiť ten kúsok voľného času. A to je víkend. Lebo zase príde týždeň, škola a povinnosti...
Ja, keby ste tak mimochodom chceli vedieť, som prváčka na strednej. Takže mám toho učenia ešte oveľa viac, a som rada za každý víkend
Dnes ráno, keď som sa zobudila, fúkal vietor a pršalo. Hneď som si pomyslela, že to bude hnusný deň...Ale potom to všetko išlo len k lepšiemu. Najprv som si trochu upratala izbu /ani nie upratala, len tak nazvem spôsob ukladania mojích vecí /, potom som bola s Weroní v obchoďákoch. A práve tam sa stalo niečo neuveriteľné! Len tak som sa pozerala po stanici, že kto má čo obuté, aby som zistila, aká je kde móda. A zrazu som HO uvidela! Bol to môj bývalý spolužiak zo základky, Rado. Na základke to bol veľký šprt, nebol predmet, z ktorého mal horšiu známku ako 1. Vždy mal ulízané vlasy a držal hubu od toho momentu, kedy zazvonilo. Učiteľku poslúchal na slovo, a bol, takpovediac, chodiaca wikipédia, vedel všetko. Automaticky, keď niekto nevedel odpovedať na učiteľkinu otázku, vyvovala jeho. Ale on bol vlastne taký odkedy chodil do školy. Takže, boli sme zvyknutí. Nevadilo mu, že sa s ním nikto nebavil. On sa aj tak cez prestávky biflil. Ale, dostaňme sa už konečne k podstate. Ja som ho tam videla, cigareta v ústach, piercing na brade, slnečné okuliare a ozdobný šál okolo krku. A potom som si ešte všimla tú osobu okolo neho, usudzujem, že jeho priateľka, keďže sa držali za ruky, dva piercingy, jeden na kútiku úst a druhý na obočí, s hrubou linkou na očiach a obrovské emo háro. Myslela som, že mi oči vypadnú z jamiek. Bol to šok. On, taký slušný človek, a pozrite čo sa z neho stalo vplyvom dvoch mesiacov... A predtým nikdy nemal babu, nie ešte to takú peknú. Radšej som od nich odvrátila zrak, keď sa išli bozkávať a rýchlym krokom som so sklonenou hlavou vykročila pri autobusovú zastávku. Tam som rozmýšľala a čakala na bus. Keď po 10 minútach intenzívneho čakania autobus konečne prišiel, rýchlo som nastúpila, ale čo nevidím, za mnou Rado aj s tou jeho babou. Tak som si sadla a oni za mňa. Myslela som, že ma šľak trafí. Snažila som sa, aby ma nespoznal. Keď som už konečne po pol hodine vystupovala z autobusu, už už som skoro bola vonku, keď za mnou zakričal "Natália! Dlho som ťa nevidel, mohli by sme niekedy pokecať!" a následne mi dal jeho facebook. To som už skoro od šoku zomrela. On má FB? no v pohode, predýchaj to, hovorila som si. A tak som už o štvrtej dorazila domov. A teraz? O hodinku idem do baru s Ivanou a Weroni, tak awojec
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár