len kráčam ďalej za snom.
Tí vnútri očami sa pýtajú,
kam ideš,máš byť tu,za sklom.
Ja ale nepozerám na tých,
čo nemo na mňa zízajú,
nechápem prečo,nechápem ich,
vždy do iných sa starajú.
Pár modrých očí sleduje ma
spoza skleneného výkladu
poviem, nech pripojí sa
a so mnou hľadá cestu k osudu.
No on len smutne pozrie za seba,
je reťazou pripútaný tam,
osudom zapredaný do neba
ja viem že nie je sám.
(a predsa trochu iný)
Viem,že to čo nás delí,
nie je len obyčajné sklo,
ostatní pripútaní byť chceli,
no on rozhodnúť sa nemohol.
tak možno ty budeš môcť
kráčať s odvahou v daždi
o jediné však prosím ťa,
ostaň odvážnym navždy...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
soraja
11. 4.apríla 2008 20:56
Velmi pekna basen!
2
Táto báseň je omnoho lepšia. Opäť sa však opakuješ:"Tí vnútri očami sa pýtajú," - "vždy hlúpo sa len pýtajú.".
A napríklad "sleduje ma" a "pripojí sa" sa aspoň podľa mňa veľmi nerýmuje...
Znova je to možno trošku zbytočne natiahnuté, ale inak je to veľmi pekná básnička
A napríklad "sleduje ma" a "pripojí sa" sa aspoň podľa mňa veľmi nerýmuje...
Znova je to možno trošku zbytočne natiahnuté, ale inak je to veľmi pekná básnička
4
dobrá fakt..ja nemám odvahu inak zverejňovať nejaké moje čmáranice ako v hudbe, čo mi to vždy niekto dá do podoby vhodnej pre verejnosť XD ale ty máš fakt talent...
Napíš svoj komentár