-Héééééj Rei, no tak, poď sem k nám!- kričal cez celú pochmúrnu jedáleň hlas, ktorý by ste ťažko prisúdili trinásť ročnému sotva sto štyridsať päť centimetrov vysokému chudému dievčaťu a ktorý nepríjemne rezonoval po veľkej miestnosti. Mina ho ako vždy pozývala ku stolu plnému dievčat. Keď má svojho strážneho anjela, mohol by mu teraz pomôcť, pomyslel si. Okrem Miny na neho kývala ešte ďalšia skupina dievčat pri jej stole, ktorých mená si všetky nepamätal. Jeho sestra chce, ako vždy, urobiť radosť svojim teenagerským, do neho bláznivo zaľúbeným kamarátkam. Pomóc, vyslal naliehavú prosbu nebesám. No v momente ked ho za plece chytila mladšia sestra (ktorá ku nemu medzičasom pribehla) začal veriť, že ho jeho anjel,ak ho vôbec má, nemá veľmi v láske. -Ach braček ako rada ťa vidím.- zapriadla sestra medovým hlasom a dotiahla ho ku stolu zúrivých harpyjí, navlečených do kože nevinných trinásťročných dievčat... Rei však pri odpovedaní na doterné otázky všetkých tých báb ani netušil, že ho sleduje niekto, kto do jeho života vtrhne ako letná búrka a všetko zmení...

 Vymyslený príbeh
Komentuj
 fotka
yui  13. 4. 2008 11:41
Veľmi dobré... vtipné, pútavé...

...až na tie gramatické chyby
 fotka
dante666  13. 4. 2008 11:49
Yui daj uz pokoj z tymi chybami sme 14 rocne decka jasne ze robime chybi....je to uzastne tesim sa na dalsie
Napíš svoj komentár