Mala som 16 a ty 17.Vzdy sme sa prechadzali po meste a ja som bola stastna,zesom s tebou.Ale potom Ti uz prechadzanie nestacilo.Chcel si ma viac,nez si mal.Raz si ma pozval k vam.Sedeli sme asi 2hodiny,ked ktosi zaklopal.Boli to tvoji kamosi.cely vecer sme sa mali fajn.Ked odisli a my sme ostali sami,vtedy si mi povedal,ze vasi nepridu a bol by si rad,keby som ostala.Vspierala somsa a nechcela som ani pocut.Ale ked si naliehal a videla som na tvojej tvary slzy,bola som presvedcena,ze ma ams rad.Opät sme si sadli.Hladkal si ma po ruke,po tvari,siahol si mina prvy gombik,druhy,...Ja som sa stastna laskou nebranila.Po case si sa zemnil.Vsetko ta rozhnevalo,zacal si sa vyhrazat,ze ma nechces,ze na svete je dievcat dost.Ale vtedy som ta uz nemohla nechat,lebosom nebola sama.Bala soms a ti to povedat.Prisla som za tebou k vam.Rychlo si ma vtiahol dnu,ayb nas spolu nevideli.Postavila som sa k oknu a rozplakala som sa.Objal si ma a spytal si sa ma,ze preco placem.Bol si taky mily,ze som ti to nechcela povedat,ale uz bolo na case.Opäat si ma objal a v tvojom naruci soms a ti ot odvazila povedat,ze cakam dieta,nase dieta!!Prudko si vstal a zacal si vykrikovat,ze nie ty si tym pravym otcom.Jedneho dna sa roznieslo po meste,ze mam dieta-syna.Kazdy si vydychol,lebo moj stav bol vazny a porod v 16.rokoch predsa nieco znamena.Premna zacal novy zivot,ale moja radost netrvala dlho.Zacalo ma trapit zdravie.MOj stavsa este zhorsil ked moj chlapcek ochorel.Mal 5mesiacov,ked ho odviezli do nemocnice.Po2 mesiacoch ho poslali domov,aby tu stravil posledne dni svojho zivota.Bolo to hrozne pozerat sa na svoje dieta ako zomiera.Az na piaty den sa chlapcek rozplakal,naposledy vydychol a zavrel ocka.Teba sa to ani nedotkl dvtedy to bolo so mnou velmi vazne.V tebe sa az teraz pohlo svedomie,ked si videl,ze co ma caka.Prosis o odpustenie,ale co to? Ty places?Ona ti odpusta,ved ,co ine jej zostava.Sklanas sa k nej a sepkas jej do uska:"mam ta rad,milujem ta!" ale ona to uz nepocula.Zomrela stastna,v naruci ako jej syncek.A ty chodis k hrobu matky a jej synceka.Stojis tam niekedy cele hodiny.Zacalo prsat,ale ty tam stale stojis.Odvratis hlavu,ale na druhy den si tu zas,aj treti,stvrty,..MAs zenu a deti,ale stale tam chodis a nosis cerstve kvety.V jednom z nich vidis tvar dievvata,ktore milovalo a v druhom vidis tvar svojho synceka.Zapalujes sviecky a detom rozpravas o krasnom dievcatia o jej laske k chlapcovy a oni pocuvaju a cakaju na koniec skutocnej rozpavky.a ty im rad povies"tuto rozpravku som skutocne prezil!"

 Skutočný príbeh
Komentuj
 fotka
dunka  13. 9. 2007 18:41
uuu...silne...pravdive?
 fotka
martina007  13. 9. 2007 19:42
nepravdive-nezaujimave
 fotka
zdenull  21. 9. 2007 14:54
waaaw uzasne....

poucnee respeekt...xP
Napíš svoj komentár