Nie telo, ale duša blúdi svetom.
Snaží sa pávať medzi husté závoje.
často stojí. Často sa bojí. Často je v boji.
Často cíti lásku aj nenávisť, často cíti oboje.

Ja na ňu hľadím.
Chcem jej dať smer. Ale nemôžem...
Ja sama si radím.
No ani na tie rady nedám, sama si nepmôžem..

Chcem dýchať. Nedýcham.
Som ako strašiak na kraji poľa.
Nepotrebná. Zbytočná. No všetkým na očiam.
Len kdesi v daždi, v diaľke mokne moja vôľa.

Túžim. No pritom mriem.
Túžim po sne. Skutočnosť uteká...
Túžim túžiť. Už nežijem. Len prežívam.
Sviečka zhasína.
No ja aj tak vidím, ako mi všetko preteká...

..a mizne..
..stačí keď fúknem, a opäť bude svetlo..
..necítim v prstoch teploo..
..teplo mizne..
..chlad však nie je.
Už nie je nič.
Na duši mám rany, kričím a bolí to, bolí ako bič..
Už nič neexistuje, čo ma zahreje..

Lebo ja milujem sen..

 Blog
Komentuj
 fotka
gothicpoethic  18. 11. 2007 17:27
a niekto chce milovať,ale nemiluje,pretože nemôže dať to,čo by si zaslúžili tí, ktorí ho milujú
Napíš svoj komentár