Jedna z mojich výherných recenzií, za ktorú som získala knihu Nepriateľ štátu od slovenského spisovateľa Jozefa Kariku (inak tiež veľmi dobrá kniha). Tak tu ju máte a nech sa páči, hodnoťte...


Vojna. Kto ju nezažil na vlastnej koži, len ťažko pochopí jej krutosti a nezmyselnosť. Počas čítania som ju musela párkrát odložiť a predýchať to, čo som práve prečítala. Napriek tomu ju radím medzi svoje obľúbené. Už len preto, pretože neopisuje vojnu s prikrášľovaním, ale opisuje ju takú, aká bola. Hrozná, krutá, plná utrpenia. Ľudia, ktorí na fronte nikdy neboli, videli vojakov ako svojich hrdinov. A pritom to boli len obyčajní ľudia plní strachu, ktorí boli nasilu odvlečení od svojich rodín a s vedomím, že ich už možno nikdy neuvidia. Každý deň mohol byť pre nich tým posledným, preto nemysleli na ďalší. Bolo to zbytočné.

Kniha je zaujímavá aj tým, že nemá plynulý dej ani hlavné postavy. Každá jedna kapitola tvorí jednu epizódu a sám autor je jej rozprávačom. Je napísaná na pamiatku padlým vojakom, ktorým je aj venovaná.
Nachádza sa tu aj kontrast, keď autor opisuje pokoj mimo fronty, keď odíde na dovolenku a hrôzy, čo zažíva priamo v zákopoch. Človek si až vtedy uvedomí, aké má šťastie, že tam nemusel byť a zažiť to isté, čo zažíval sám autor.

Myslím, že kniha zaujme každého, kto má rád vojnovú tematiku a neodradí ho ani príliš realistické opisovanie bojov na fronte I. svetovej vojny a každého, kto nevníma povinnú literatúru na strednej doslova ako povinnú, ale číta rád.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  4. 4. 2018 16:40
Taký detský složík. Na 17 r. celkom ok.
Napíš svoj komentár