Sedím vo vlakovom kupé. Ktosi otvorí dvere.
„Máte voľné?“ opýta sa dlhovlasý chlapec, za ruku drží dievča.
„Áno, pravdaže,“ odpovedám ukážkovo ako z Lexikónu slušného správania, ktorý sa kamaráti s prachom na najvyššej polici v mojej izbe už celé roky. Rozumejú si. Aj tí dvaja oproti mne. Vymieňajú si pohľady, žiarivé, iskrivé.
ONA má krásne kučeravé gaštanové vlasy, výrazné mandľové oči a usmievajúce sa sýtočervené pery. Orieškové oči sa tiež smejú, bláznivo, šialene, snehulienkovské pery rozkošne špúli do srdiečka. Na pravej ruke má prsteň s obrovským modrým motýľom. Pristane jej. Nalakované nechty, každý z nich ináč. Jeden s bodkami, na druhom sú krížiky, na treťom jemné čiaročky. Každý je inej farby. Okolo ruky sa jej obtáča niekoľko náramkov. (Presne takých, aké som robila kamoškám ešte na základnej škole.) Oblečená je vo fialovej blúzke, fialových nohaviciach. Romantická. Na nohách hnedé kanady. Dominantná.
ON má hnedé menšestráky a modrú flanelovú košeľu. (Raz som podobnú ukradla z otcovej skrine na labáky z chémie, odmietla som nosiť doktorský biely plášť.) Chlapec má vyškerené líca a sympatický pohľad, v očiach dobro, o ktorom ľudia hovoria s takým nadšením, keď ho v niečích očiach zazrú. Dobro je dnes mýtické. Na ruke má modrým guličkovým perom napísané ĽÚBIM ŤA a nakreslený kostrbatý symbol hippies. Je podarený.
Nad hlavou majú kopec batožiny. Vyzerajú, akoby cestovali na festival do Woodstocku. Chýba im karavan. (Nemajú naň peniaze?) Celú cestu si ticho spievajú.
Cez Cass Maccombs v empétrojke počujem prenikavý smiech kučeravej slečny. Naťahuje sa po tašku, ktorá ju zhora stráži celú cestu celú cestu, mladý Kurt Cobain sa postaví, chce jej pomôcť. Objíme ju a ona sa milo zachichoce. Zelenú kvietkovanú tašku si zloží na kolená, vytiahne z nej labello a natrie si pery. Potom žmurkne na Kurta a on jej tašku starostlivo odloží späť. Kučierka si vyloží nohu na jeho kolená a hanblivo sa usmeje. Fascinujú ma.
Sú úžasní.
Sú jedineční.
Sú jednoduchí.
Sú inšpiratívni.
Kurt chytí dievča za ruku a začnú spievať novú pieseň. Podupkávajú si do rytmu. Chalanisko ma pritom nechtiac kopne do nohy a s tým jeho dobrom sa na mňa zadíva. Ja sa len zacerím, že je to v pohode a splyniem s rozmazanou krajinou, ktorá sa mihá za oknom.
Som očarená.
Dámy a páni, predstavujem vám LÁSKU.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
newgeneration
24. 3.marca 2010 11:29
a ja že bude reč o ozajstnom Woodstocku ale nevadí...každopádne pekné
2
veru.. take pary su genialne ked si tak rozumeju a okolie pre nich ani neexistuje..
3
Och... to je prekrásne moja... ja už som tak veľmi dlho od teba nečítala nič! Neviem, či to bolo preto, že som proste na Birdze bola pomenej a až teraz som sa tu nejako tak objavila... alebo to proste bolo preto, že som vždy tvoje blogy prehliadla...
Ale ony boli vždy krásne a tento je mimoriadne krásny a inšpiratívny, aspoň teda pre mňa určite... len by som rada poznamenala, že láska sa môže popísať aj úplne inými slovami... ide o to, čo z nich cítiť... ale presne chápem, ako bol tento blog myslený, chcela som teda neskromne povedať...
A že je určite na 5*...
Ale ony boli vždy krásne a tento je mimoriadne krásny a inšpiratívny, aspoň teda pre mňa určite... len by som rada poznamenala, že láska sa môže popísať aj úplne inými slovami... ide o to, čo z nich cítiť... ale presne chápem, ako bol tento blog myslený, chcela som teda neskromne povedať...
A že je určite na 5*...
4
krasny bog, skutocne krasny. uplne si viem predstavit celu tu situaciu i vsetkych zucastnenych. a este bod navyse za pocuvanie cassa maccombsa
Napíš svoj komentár