Už si síce nepamätám meno kolegu, ktorému to kabrio patrilo, ale veľmi dobre si spomínam na vietor vo vlasoch, nížinatú krajinu pred očami a ponemčenú verziu hitu Karla Gotta Biene Maja, ktorá nám počas cesty znela z rádia. V tej chvíli som si vravela – to je šupa, aj ja chcem raz také fáro! No vtedy som ešte netušila, že o 5 rokov neskôr zažijem ešte niečo lepšie - jazdu na motorke Priznám sa, že zo srdca neznášam tie prdiace zvuky, ktoré tieto dopravné prostriedky vydávajú. No byť v koži spolujazdca je predsa len úplne nový, priam vznosný pocit. O to viac, keď vás motorka spolubývajúcej zachráni pred problémom, ako sa bezpečne a plynulo dostať domov, keď ste už v značne podguráženom stave. Diky ti, Anja!
Vďaka Anji, doktorandke na španielčine od vedľa, ma to v Regensburgu začalo fakt baviť. Začiatkom mája ma vytrhla zo študijného stereotypu a odštartovala tú alkoholickejšiu časť môjho Erasmu. Zobrala ma na tamojší jarmok, takzvaný Maidult, čo je niečo ako Oktoberfest v menšom. Ľudia sa pri tej príležitosti oblečú do bavorských krojov, pijú pivo z litrových krígľov a tancujú zásadne na stoloch. Zoznámila ma tam so svojimi hispánskymi kamošmi a ukázala mi čaro nočného mesta. Odvtedy sa mi akoby šibnutím čarovného prútika začalo dariť. Zoznam mnou absolvovaných (ne)kultúrnych akcií sa každým dňom predlžuje a ja už teraz smútim nad tým, že sa budem musieť o pár s Pršíburgom rozlúčiť.
No nie každý z nášho poschodia má našu susedku s nemeckým pôvodom, španielskym temperamentom a ruským menom v láske. Max tvrdí, že je „síce naoko milá, ale v skutočnosti falošná a rozširuje klebety“. Ja som za 4 mesiace nášho spolužitia nič také nezaznamenala. Všimla som si však niečo iné, a síce, že Max takmer do každej vyslovenej vety nejakým spôsobom zakomponuje svoju priateľku. Možno je to spôsobené čerstvou zamilovanosťou alebo častými výmenami hormónov, veruže neviem, no výsledkom je, že ani po celom semestri o Maxovi takmer nič netuším a o jeho priateľke viem aj to, čo som nechcela Počet hlavných protagonistov, aj epizódnych postáv v mojom erasmáckom živote sa tak neustále zvyšuje a ja tuším, že nastal vhodný čas, aby som vám všetkých spolubývajúcich (a ich polovičky, čo je takmer to isté) náležite predstavila.
Petya je Bulharka, počúva hip-hop, metal a má bradatého frajera, vďaka ktorému sa naučila plynulo po nemecky. On mi počas jedného večera zobral ilúzie o tom, že ľudia z východnej Európy budú v jeho krajine raz domácimi akceptovaní a zrovnoprávnení. Song pochádza z Južnej Kórei, ale takmer celý život prežil v Berlíne a jazdí často do Dortmundu, kde žije jeho snúbenica, takisto aziatka. Lindu som videla len raz, keď mi zaklopala na dvere s otázkou, či náhodou nemám štartovací kábel. Efa je Maďarka, často sa s ňou stretávam v kuchyni pri spoločnom varení a v skutočnosti sa volá Eva, lenže Nemci vyslovujú v ako f, takže ju chuderku premenovali Fanny je Francúzka a jej frajer Jan (alebo Yann?) je učiteľom francúzštiny a latinčiny na základnej škole, pravý futbalový fanúšik a človek s neobmedzeným množstvom voľného času, ktorý najradšej trávi pri telke s pivom v ruke. Lena je utrápená študentka ekonómie a Anna, tá sa takmer nikdy nezdraví, takže k hlbšiemu zblíženiu medzi nami ani nedošlo. O Maxovi a Anji som už písala, Christoph ma pri každom náhodnom stretnutí obdaruje hlasným „Servus!“ a kamsi zmizne. No a potom sú tu ešte Vera a Noé, moji najbližší susedia.
Tí dvaja sú zaručene tí najekologickejší ľudia, akých som kedy vo svojom živote stretla! Večer čo večer, keď sa už stmieva, berie Mexičan Noé ruksak na plecia, frajerku Veru za ruku a vyrážajú na netradičnú prechádzku. Domov zvyčajne prichádzajú s plnými debničkami jabĺk, banánov a iného ovocia. Ruksaky sú napráskané starým oblečením, ktoré našli v kontajneroch. A hoci viem, že týmto spôsobom zachraňujú našu drahú planétu a v skutočnosti neškodné, obchodnými reťazcami predčasne vyhodené potraviny pred zničením, ešte stále neviem zakryť svoje pravé pocity zdesenia, keď mi Noé s plnými ústami a lámavou nemčinou vysvetľuje, že mám ísť okamžite na balkón zobrať si z banánov, ktoré včera zachránili. Zatiaľ čo hlasno prežúva, spod pier vycerí snehobiele zuby, usmeje sa a vyhlási: „sú výborné!“
Môj čokoládový spolubývajúci zdedil izbu po Tine, čerstvej pani doktorke, ktorú som mala možnosť poznať len dva týždne. Popri balení a triedení nepotrebných vecí u mňa skončila jedna jej stolička, župan a niekoľko vešiakov. Kvetináče našli svoj nový domov v džungli na Verinom balkóne a Tina zamierila do úplne inej divočiny – vybavená očkovacími látkami našla svoje nové pracovné miesto v Indii. Raz navečer, zatiaľ čo s ostatnými vylihujeme na mestskej pláži pri Dunaji, príde Vera s čerstvou novinkou:
- Písali som si s Tinou. Je zdravá, má sa dobre a v Indii sa jej páči všetko, okrem záchodov.
- V Indii to tuším riešia tak, že vyhĺbia jamu, však?
- Presnejšie dve jamy.
- Jednu pre dámy a druhú pre pánov?
- Hmm... nie.
Takže asi tak, zdieľať záchod s 15 ľuďmi mi razom neprišlo až tak strašné
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
2
@Bluepanter diky za prečítanie a povzbudivý komentár prvý mesiac v Nemecku bol taký nemastný-neslaný a tie najlepšie zážitky prišli potom postupne, takže rozhodne ešte mám o čom písať plánujem pridať ešte 3 časti
no mne zas vyhovuje pozícia spolujazdca (aj v aute), lebo som veľmi nepokojný a nepozorný vodič a vždy, keď musím rýchlo zabrzdiť, zažívam infarktové stavy :/
tak to muselo byť super, ja som sa ako malá viezla vpredu len na traktore
no mne zas vyhovuje pozícia spolujazdca (aj v aute), lebo som veľmi nepokojný a nepozorný vodič a vždy, keď musím rýchlo zabrzdiť, zažívam infarktové stavy :/
tak to muselo byť super, ja som sa ako malá viezla vpredu len na traktore
3
super, tak rád si ich prečítam
ako spolujazdec v aute si pokojná?
aj to je super
ako spolujazdec v aute si pokojná?
aj to je super
Napíš svoj komentár
inak na motorke musí byť ešte parádnejšie ju riadiť, než len byť spolujazdec
keď som bol ešte krpec, tak ma bratranec alebo otec zobrali na Simpsona, posadili ma vpred na nádrž a bolo to úplne super (nezodpovedné, ale skvelé