keď dni končia kdesi v náručí noci,
vraciam sa späť
a (zazriem) nazriem do očí tých,
ktorí nikdy neodišli.
Zaklopem
na dvere vedúce do Krajiny Zázrakov
a otočím kľukou,
ktorá páli rovnako
ako intenzita tých dní.
Vojdem
aj bez pozvania,
bez akejkoľvek odpovede
na moje (kedysi clivé) volania
a ocitnem sa tvárou tvár
im, znovu
i - M!
Následok môjho trestného činu:
Pena z piva dopadá
na podlahu z dreva vybrúsenú,
srdce búši
O
STO
ŠESŤ!
Rinčanie skla a dupot koní
vychádzajúci z debny nad buksou
dotvárajú ponurosť atmosféry
priam symptomatickú
pre tú hrejivú celu.
No pozor na symptómy!
Podávajte:
len čerstvo vychladené
len s úsmevom na perách
- lebo inak pena rýchlo spľasne.
Zdržím sa - neboj, nie dlho! Zabývam sa
len na vopred vyhradenú upršanú polhodinu
riadneho hracieho času.
A následne sa vyparím rýchlejšie
než dym z cigariet cez šachtu v podkroví.
KLOP
KLOP
KLOP
Opätky klopkajú iba dovtedy
kým sa neopotrebujú.
A presne to sa práve stalo.
ŽMURK
ŽMURK
ŽMURK
Fotografická pamäť okamžite zachytí to málo
čo stojí za povšimnutie
- no topánky to veru nie sú!
Preto z cely vychádzam bosá
no šťastnejšia
než vyliečený notorik
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár