Niekedy si tento rýchly život vyžaduje zastavenie. Len tak sa jednoducho zastaviť a zamyslieť sa, či je smer ktorým kráčame ten správny, či je to, čo robíme aj to, čo robiť chceme...ja som to urobila. Neviem či som to chcela, alebo som bola nútená skutočnosťami ktoré som si uvedomila. V konečnom dôsledku to ale svoju úlohu splnilo a mne to prospelo
Keby ste sa ľudí opýtali, čo pod pojmom šťastie chápu, aké pocity cítia keď to slovo vyslovíte alebo či si vedia predstaviť konkrétnu vec, miesto, človeka ktorý sa im s týmto slovom spája dostali by ste viacero odpovedí. Niektoré by Vás pobavili, iné zarazili, prekvapili....Vo všeobecnosti je ale isté, že šťastie chcem cítiť všetci. Keď máte na tvári úsmev a vo vnútri seba pokoj všetko ide ľahšie, všetko má krajší význam a aj problémy sú odrazu menšie a jednoduchšie.
Niekedy sa stane, že je všetko naopak. Nič nám nevychádza, nič sa nám nedarí a prestávate veriť aj v samého seba. Ale to je v poriadku, tak to má byť. Stane sa to presne preto, aby sme sa zastavili, zamysleli, niektoré veci pochopili a iné už jednoducho v momente keď sa zastavíte zahodili za seba. Ale zahodili tak ďaleko, že už ich nebude možné chytiť a zobrať si so sebou ďalej. Zahoďte ich ale nezabudnite nato, čo Vás naučili a akú lekciu Vám do života dali. Občas sa stane, že sa nám tá lekcia zdá až príliš krutá, ale aj to je v poriadku...o to viac nás to posilní.
Každý deň vidím ľudí ktorým chýba úsmev. Buď na neho zabúdajú alebo jednoducho nevidia dôvod sa usmievať či dokonca smiať. Ale viete čo? Prišla som na to, že je to všetko až príliš jednoduché, niekedy až tak, že to práve preto nedokážeme pochopiť. Cestou k šťastiu nie je nájsť niečo v ďalekej budúcnosti, ale nájsť aspoň maličkú radosť každý deň. Pomalými krokmi sa k šťastnej budúcnosti dostaneme určite rýchlejšie, ako keď si nájdeme cieľ ktorý RAZ MOŽNO dosiahneme, a keď ho dosiahneme aj tak zistíme že nás šťastným neurobí nastálo len do určitého momentu. Jednoduchšie je sa usmievať len tak. Treba si vážiť maličkosti, lebo ani tie tu nie sú nastálo. Celé je to postavené na maličkých kúskoch ako puzzle, ktoré spolu tvoria skladačku nazývanú ŠŤASTIE.

A preto, ak budete mať hrozné ráno, ťažký deň, ak Vás sklame láska, priateľstvo alebo keď jednoducho nebudete mať chuť sa usmiať zastavte sa a zamyslite sa...Okolo Vás je tak veľa vecí, ktoré sú dôvodom na úsmev, tak ich neprehliadajte. Ak poznáte človeka, ktorý stratil dôvod na úsmev, pokúste sa stať tým jeho dôvodom práve VY. Treba si pomáhať. Život je príliš krátky nato, aby sme si navzájom nerobili radosť. Niekedy stačí úprimný úsmev, milé slovo, pochvala a dokážete pomôcť niekomu, kto to potrebuje.

P.S. Moja obľúbená veta na záver : „ Say I LOVE YOU when you can“. Aj táto veta stačí nato, aby ste niekomu spríjemnili deň.
P.S.S Tak šup to niekomu povedať, a samozrejme don't forget to smile!

 Úvaha
Komentuj
 fotka
antifunebracka  13. 12. 2014 00:22
velka pravda a vies co, keby som mal taky krasny usmev ako ty, tiez by som sa v kuse usmieval ale riadim sa heslom: "ked vam v zivote nieco chyba, alebo toho mate malo, okamzite to dajte 1. cloveku, ktoreho stretnete"
Napíš svoj komentár