Dlho som bola nadchnutá myšlienkou, že chcem byť odlišná, temperamentná a naozaj nespútaná. Bola to moja alfa a omega. Dlhé vlasy, nezáujem o názor iných, papuľnatosť, lazy štýl atď. Snažila som sa tak príliš, až som sa stala pozérkou.
Potom prišli tri udalosti. Ona odišla. Ona sa presťahovala. On prišiel. Maturita, prelomové leto a výška. Nová láska v podobe krásnej Nitry, ktorú túžim preskúmať.
Všetko sa vo mne pohlo. Prestalo ma baviť chodiť von, nerobila som nič nasilu, trávila som čas len s rodinou, dvoma kamarátkami a s ním. Uzatvorila som sa do seba a len pár ľudí v mojej nepriestrelnej bubline malo prístup k môjmu srdcu a hlave.
Všetko sa mi vyjasnilo. Objavujem, že naozaj som nespútaná. Pretože som sa odpútala od konvencií, ktoré akosi neboli pre mňa. Nechodím na Mostnú, pretože sa v baroch a kluboch nudím. Tancujem rada, no triezva, v štúdiu oproti rade zrkadiel, kde kontrolujem svoje kroky. Alkohol pijem len ak je to šampanské či dobré víno, maximálne dva poháre za večer v príjemnej komornej spoločnosti. Veľa čítam, veľa sa prechádzam, veľa spoznávam. Ľudí, osudy, atmosféru miest.
Cítim sa voľná. Baví ma škola, o mesiac znovu uvidím najdrahšiu, rodina, okrem jednej osoby ma miluje a podporuje, priateľ je pre mňa všetkým, čo potrebujem.
Obdivujem ľudí, ktorí dokážu v piatky vypnúť a naozaj sa baviť. Robia to pre seba, nie pre druhých. Neodsudzujem alkoholické klubové počiny, rada si vypočujem historky, ako sa ľudia zabavili.
Ale konečne chápem aká som a začínam sa so sebou vyrovnávať. Nachádzam osobný mier a vo svojom srdci vždy budem svojím spôsobom nespútaná.
Denník
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár