Z reakcií na môj blok „Štastie z pohľadu Toltéckej filozofie“ som získal pocit, že človek má tendenciu myslieť si, že šťastie je nejaká forma odmeny za akúsi cenu, ktorú musíme tomu, ktorý daruje šťastie zaplatiť v podobe nejakého strádania a utrpenia, prípadne modlenia. Kto je ale ten darca šťastia? Kto určuje, že osoba spĺňa limity referenčného rámca veľkosti utrpenia a na základe vyhodnotenia istých parametrov si šťastie zaslúži?

Nejaká vesmírna inteligencia? Boh? Ale kvantová fyzika vylučuje existenciu takejto bytosti jednoducho preto, pretože existuje isté najmenšie kvantum priestoru v plankových jednotkách ,ktoré dokáže uniesť iba limitovaný počet informácií, ktorých veľkosť určuje tzv. Beckersteinova limita.

Jednoducho povedané, ak chápeme boha ako niečo, čo disponuje komplexnou informáciou / a podľa religióznych názorov disponuje/, ktorá umožňuje vedieť všetko a vedieť ovplyvniť všetko čo sa deje, tak táto entita by musela byť veľká ako vesmír samotný. Tento záver nabáda ku názorom, že vesmír je samotný boh a my sme akousi súčasťou buniek jeho organizmu. Toto je celkom uznávaná teória, ktorú obhajuje hlavne fyzik a biológ Ruppert Schaldrake.

Ale aj keď sa budeme tváriť, že takýto model by mohol byť skutočný, tak určite táto inteligentná entita nemá ani potuchy o živote jednotlivých ľudí a ostatných vesmírnych bytostí a tobôž nemá tú moc, aby o nich vedome rozhodoval. Tak, ako my vedome nedokážeme samostatne preciťovať a ovládať každú bunku, dokonca nevieme ovládať aj podstatne väčšie biologické štruktúry ako je srdce, žalúdok a podobne, napriek tomu , sú našou súčasťou a spoluformujú našu identitu.

Veľkou ilúziou je aj názor, že svet je akýsi konglomerát elementov, ktoré sú navzájom v rovnováhe. Kto študoval teórie komplexity dynamických nelineárnych systémov, vie že vo vesmíre žiadna rovnováha neexistuje. Všetko je v neustálom pohybe, energia neustále mení svoju formu a ak nastane v nejakom systéme rovnovážny stav, je to len vratká rovnováha, ktorá sa vzápätí dynamicky mení do iného stavu.

Šťastie ako kategória, ktorá charakterizuje akúkoľvek žijúcu entitu vyjadruje súlad s prirodzeným pohybom energie vesmíru. Šťastie je jednoducho stav vymedzenej zložky systému, ktorý je normálny a prirodzený. Šťastie nie je niečo, o čo treba bojovať, čo si treba zaslúžiť. Každé zvieratko, keď vedie normálny jemu prirodzený život je šťastné. Tak ako sú šťastné rieky a jazerá, stromy, kamene, hory, kopce...


A šťastie človeka je podobné. Radosť z prostej existencie, radosť z toho, že vieme svetu manifestovať svoju autenticitu. To je štandardný status nášho životného pocitu. Ak niekto takýto status nemá, znamená to, že jeho rieka netečie v prirodzenom koryte – že sa vyliala, alebo uschla. A to motivuje niečo zmeniť. Možno pomôžu lieky, možno pomôže inak aranžovaný životný príbeh a možno pomôžu drogy a ich príjemca bude šťastný aspoň nejaký čas. Ako rieka vádí v púšti. Existuje len vtedy, keď zaprší.

Šťastie je prostá existencia a pocit autenticity. Čo by musela urobiť rieka, aby bola šťastná? Modliť sa? Ona proste existuje tým, že tečie – to je jej šťastie.

 Blog
Komentuj
 fotka
sarah_whiteflower  8. 8. 2007 10:40
Možno to má dobrú myšlienku, ale takto na ráno ma to proste zabilo! Kopa cudzích výrazov, ktorým síce rozumiem, ale vďaka ktorým je pre mňa blog takmer nečitateľný... už nikdy nebudem čítať nič, čo súvisí s kvantovou fyzikou alebo niečím podobným a radšej si prečítam nejaký výlev štýlu "opustil ma chlapec"...
 fotka
obyvatelplanetyzem  8. 8. 2007 10:59
"Ale aj keď sa budeme tváriť, že takýto model by mohol byť skutočný, tak určite táto inteligentná entita nemá ani potuchy o živote jednotlivých ľudí a ostatných vesmírnych bytostí a tobôž nemá tú moc, aby o nich vedome rozhodoval. Tak, ako my vedome nedokážeme samostatne preciťovať a ovládať každú bunku, dokonca nevieme ovládať aj podstatne väčšie biologické štruktúry ako je srdce, žalúdok a podobne, napriek tomu , sú našou súčasťou a spoluformujú našu identitu." tož nie som istý či je najšťastnejšie porovnávat nás ako súčasť Boha z našimi vnútornosťami...rovnako ako my sme zlozitejsi ako povedzme žalúdok, tak aj Boh môže byť zložitejší než my a môže dajme tomu vedieť o všetkých svojich častiach..inak tým nechcem povedať že Boh existuje (to ja naozaj neviem, bohužiaľ), alebo že je taký alebo taký..a ak aj Boh existuje a je práve taký ako tie teórie predpokladajú, i tak tá matrioška z môjho pohľadu pokračuje...ale vlastne nám to môže byť dosť jedno .inak fajn článok
 fotka
lilithka666  8. 8. 2007 12:08
ale stastie suvisi s nestastim...ak si nebol nestastny a si len stastny, je tento stav pre teba jediny co poznas a nevies ho docenit, naopak, ak si bol len nestastny, tak nevies, ze by si sa mohol citit aj inak...preto kazdy kto je nestastny a trpi tym musel zazit aspon chvilku stastia aby mohol bolestne pocitit jeho absenciu a naopak...nestastie je teda rovnako dolezite ako stastie
 fotka
mimozemstan  8. 8. 2007 13:57
Sarah biely kvet - a prečo nie? Aj správa opustil ma chlapec hovorí o konkrétnej realite. Je to síce len opis zážitku, ale každý zážitok má emotívny náboj má dušu, ktorej treba porozumieť, treba dešifrovať významové aspekty informácie, že nás opustil chlapec a porozumieť im.
Napíš svoj komentár