Sedím sama v izbe a pozerám na biele dvere
Odpočítavam sekundy a čakám kým sa v nich zjavíš ty..
Chvejem sa nedočkavosťou vidieť ťa..
No aj sa trasiem strachom kedy prídeš..

Lebo viem , že ked prídeš.. prídeš sa rozlúčiť..
Možem len tíško dúfať , že aspon s dobrou náladou
Lebo vtedy mi venuješ krásny úsmev,
ktorý na tebe milujem ,
a vtisneš mi na pery svoj bozk ,
ktorý mnou prejde ako elektrický prúd..

Sám dobre vieš , že ti úsmev opatujem ..
Budem sa tváriť šťastne za to , že si prišiel..
No moja duša bude plakať , srdce divo biť..
PROSIM NEODCHADZAJ !!

Prosím.. prosila som ťa šeptom ..
Ked sme sa naposledy milovali..
Prosím ostan so mnou..
Vtedy si mi nič neslúbil ..
no vo mne vskrsol plamienok nádeje ,
ktorý si vo mne včera uhasil.

Má vobec ešte zmysel žiadať ťa a prosiť?
Nechod .. ostan .. budeme spolu ..
Oslávime nový rok..
Koľko krát sme sa len o tom rozprávali..
Koľko krát sme plánovali ..
Povedal si neboj sa ..kúpime si prskavky
A vtedy vo mne vzblkli a žiarili štastím..

Tak prečo odchádzaš ?
Prečo?

Znova ťa prosím ostan pri mne ..
Budeme kresliť prskavkami do vzuchu ,
Naše mená akoby k sebe patrili ..
Nakreslím ti srdce , aby si vedel ako ťa lúbim..
A budem ti spievať „si slnko v mojich očich“

Budeme sa smiať a spievať si naše pesničky..
Tancovať po snehu a počúvať jeho vrzganie pod nohami..
A zažneme všetky naše prskavky lásky , aby nám svietili do budúcna..
A aj ked zhasnú , my budeme vedieť svoje..

 Blog
Komentuj
 fotka
aikaa  30. 12. 2009 12:25
.. presne taketo vety som mala v seve vcera ...
 fotka
martinka1112  30. 12. 2009 19:09
nevieš prečo ma to rozplakalo?
Napíš svoj komentár