a opatrne
a čistoskvejúca sa bielosť
všade naokolo
ma núti žmúriť oči
z rešpektu pred tou krásou
tak diskrétne zakrývajúcou bordel
a špinu
a odpadky
že sa zdá, akoby tu nikdy neboli
Otravné hebké páperie snehu
mi padá na vlasy
na nos
na mihalnice
Roztápajú sa
aj s maskarou...
a ja plačem
A je mi ľúto afrických detí
(prezmenu)
nie preto, že hladujú
ale preto, že nikdy neuvidia
tú nevinnú
a dokonalú
a otravnú
krásu vločiek snehu
nenápadne zakrývajúcich zlo...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár